Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 18. kapitola - Sľub ✦ (Časť 2.)

Starry sa zatvárila akoby vypila fľašu octu namiesto minerálky, ktorú si práve lievala do úst. Žiadna oslava sa však nekonala, riaditeľ sa potom urýchlene spakoval a zmizol. Trey prevzal velenie.

„Dobre, ešte fotenie, kým ste v kostýmoch z videoklipu."

„Ste pripravené?" opýtal sa ich fotograf.

Nevšimli si, kedy sem stihol prísť, no mal už nachystané svoje dáždniky a stojany. Zrejme ich chystal v rohu, kým sa sústredili na posledné časti videoklipu.

„Áno," odvetila Rebecca s So-Eun, Starry iba nemo prikývla.

Postavili sa pred biele plátno, kde medzitým prisunuli luxusne vyzerajúcu okrúhlu béžovú taburetku. Rebecca sa na ňu posadila doprostred a vystrela smerom dopredu svoje dlhé hladké nohy. Oni dve sa postavili za ňu po bokoch, presne tak ako pri choreografii.

„Fajn, skúsime teraz vážny výraz, to bude prvá fotografia," prehovoril fotograf. „Všetky tri hlava kúsok dopredu, brada ku krku... Nie, to je až príliš. Menej. A očami sa pozerajte smerom na mňa. Ešte kúsok bradu, super. Vydržať. Fotím."

Miestnosťou preletel blesk v sprievode cvaknutia fotoaparátu.

„Super, ešte jednu presne tak isto. Vždy urobím niekoľko snímok, ak by niektorá náhodou žmurkla, dobre?"

Po druhom blesku mala Starry pocit, že oslepla. Ale to ich fotografovi nestačilo.

„Ako to vyzerá?" spýtal sa.

„Super!" zakričal mu ktosi, kto pozeral všetky fotky rovno v počítači, kam sa ihneď odosielali.

„Ukáž," odstúpil od fotoaparátu a prišiel to skontrolovať na vlastné oči. „Úžasné," potešil sa. „Hotové ľadové kráľovné, ešte aj tie modré šaty to podporujú. Fajn, teraz ďalšie fotky." Znova sa vrátil pred dievčatá. „Póza rovnaká, ale teraz chcem, aby ste sa rozosmiali, nech presvedčíme ľudí, že tie kráľovné sú v skutočnosti milé dievčatá s nádherným úsmevom."

Starry sa nadýchla a potom odhrnula pery o kúsok vyššie. Počas týchto pár mesiacoch, čo tu bola, nafotila viac fotografií, ako za celý svoj život.

„Troška viac nefalšovanosti do tých úsmevov," zahromžil fotograf. „Nech to nevyzerá silene. Ja viem, že ste dnes mali veľmi dlhý deň, ale poďme!"

Starry sa snažila usmievať, ale kútiky pier jej neustále ovísali. Nerada sa fotila a bolo to na nej poznať. Rebecca rozdávala jeden dokonalý úsmev za druhým, So-Eun bola takisto vysmiata, ale Starry to jednoducho nedokázala.

„Ty si Starry? No tak, Starry, úsmev!"

„Neviem robiť také konské úsmevy," odpovedala.

Pár ľudí sa rozosmialo na jej poznámke.

„To akože ja som kobyla?" otočila sa k nej Rebecca namosúrene.

Smiech sa začal stupňovať. Zabávali sa na tom, pretože Rebeccu nepoznali. Pretože nevideli, ako vyzerala predtým, netušili, že to bolo kedysi takmer jej druhé meno. Lebo nemali ani len poňatia o tom, že pred niekoľkými mesiacmi by sa jej taká poznámka možno skutočne dotkla.

„Nie," zatiahla Starry a prevrátila očami.

„Ty trubka!" vyskočila Rebecca zo stoličky. „Tak ty že sa nevieš smiať?" natiahla za ňou ruky a začala ju štekliť.

Starry ustúpila a začala sa chichotať. Bola šteklivá a nemohla tomu nijako zabrániť. So-Eun sa na nich iba pozerala bez slova. V tom momente jej prišli také mladé a šťastné. Ona si pripadala ako starena, ktorú už žiadna radosť v živote nečaká.