Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 5. kapitola - Bábika, ktorá nespieva ✦ (Časť 2.)

„Vyšla si vôbec za tie dva roky niekam von?"

Odpoveďou mu bolo iba mlčanie.

„So-Eun," skúsil to ten muž tentoraz s chlácholivým tónom. „Rozprával som sa s projektovým manažérom a riaditeľom. Sú to dva roky, čo si iba zatvorená v tomto byte. Senzácia už dávno vyšumela do stratena a začínaš byť pre našu spoločnosť stratová. Navyše, sama zaberáš celý byt."

„Vyhadzujete ma odtiaľto?" spýtala sa priamo. „Vedela som, že to príde. Som predsa už nepotrebný tovar, ktorý nie je možné predať. Pekná bábika, čo nespieva."

„Nehovor tak, So-Eun. Nechceme ťa vyhodiť."

„Nechcete, alebo si to nemôžete dovoliť? Asi by si vaša spoločnosť neurobila dobré meno, keby ste ma teraz jednoducho odkopli, však? Môžem odísť sama. Mám ešte nejaké peniaze, vrátim sa do Kórey za rodičmi."

„Vrátiš? Máš americké občianstvo. Tvoj domov bol vždy tu, kde si sa narodila. Nebola si tam celý svoj život. Nedokážeš ani len vyjsť z bytu, ako chceš odísť sama do takej krajiny? A čo rodičia?"

„Čo teda chcete urobiť?" opýtala sa.

„Nie je to jasné? Je čas na comeback. Projektový manažér začal už dávno. Dostaneš spolubývajúce, ktoré budú súčasťou tvojej novej skupiny."

„Čože? To nemôžete!"

„Ale môžeme. Sú to nové dievčatá, budú potrebovať niekoho, kto im vysvetlí, ako to v tomto biznise chodí. A nikto iný nemá viac skúseností, než ty."

„Nechcem spolubývajúce," namietla ihneď. „Nechcem novú kapelu!"

„Už viac nie si v pozícií, aby si mohla vyjednávať," vysvetľoval jej pokojným hlasom. „A máš stále podpísanú zmluvu."

„Vieš, že nemôžem spievať!"

„Mohla by si to aspoň opäť skúsiť. Už sú to dva roky. Je to dlhá doba," povedal. No jeho tón nebol arogantný, ani rozkazovačný, skôr prosebný.

Starry sa rozhodla, že je vhodný čas na to, aby vstúpila na scénu. Hlasno treskla do kľučky, hoci dvere boli stále otvorené a potom zahrkotala kufrom. Strčila do dverí a tie sa s rachotom zabuchli. Hlasy v kuchyni konečne stíchli. Bola obrátená chrbtom, keď začula dva páry nôh vbehnúť do chodby.

Otočila sa tvárou v tvár dvom ľuďom, ktorých si pamätala z výťahu. Bolo to dievča z Four Elements a muž, čo s ňou bol – asi jej manažér. Nerozumela tomu. Znamenalo to, že jej spolubývajúca bude bývalá hviezda?

„Som Starry," povedala do ticha. „Poslali ma na izbu 1003," dodala na vysvetlenie.

„Starry?" zopakovala ona. „To je tvoje umelecké meno?"

„Nie," vzdychla si. „To je moje skutočné meno. Starry Fioresová."

„Oh, takže to si ty," mužova tvár sa rozjasnila. Pribehol bližšie a podal jej ruku: „Trey Jacobs, tvoj nový manažér."

„Teší ma," odvetila automaticky. Potom sa obrátila k dievčaťu. To jej ruku nepodalo.

„So-Eun," predstavila sa jej v krátkosti čiernovláska s ázijskými črtami.

„Nevedel som, že ste už skončili," pokračoval Trey.

„Brennan sa vám pokúšal dovolať."

„Môžeš ma volať Trey," zasmial sa. „Nie som zase až taký starý."

Skúsila mu opätovať úsmev, no nepodarilo sa jej to. Tvár jej stuhla. Z celého tohto zoznamovania mala zmiešané pocity.

„Poď teda ďalej. Tu budeš bývať. So-Eun bude spolu s tebou," povedal. „Ukážem ti byt."