Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 5. kapitola - Bábika, ktorá nespieva ✦ (Časť 1.)

Starry sa prevrátila na posteli a otvorila oči. Rukou našmátrala svoj telefón ležiaci pod vankúšom. Rozsvietila displej a ostré svetlo z neho ju na chvíľu oslepilo. Bolo pol štvrtej ráno. Vedela, že musí byť málo hodín, pretože vonku bola ešte tma.

S fučaním vložila telefón naspäť na svoje miesto a potom sa prevrátila naspäť na stranu, na ktorej zvykla zaspávať. Dnes mala prísť o deviatej ráno do S&S agentúry, takže mala ešte kopec času. No ako predpokladala, opäť sa zobudila skôr, než bolo potrebné.

Najprv nemohla poriadne dlho zaspať kvôli Adamovi. Neprestajne plakala do vankúša, až kým sa natoľko neunavila, že jej oťaželi viečka. Bola rada, že s blížiacim sa koncom semestra jej spolubývajúca odišla domov, mala preto izbu sama pre seba a nemusela sa tak trápiť navyše ešte aj vymýšľaním odpovedí na hlúpe otázky. Keď sa jej napokon podarilo zaspať, celú noc sa jej snívali nočné mory o tom, že netrafila do agentúry, že jej napokon recepčná povedala, aby nebrala toho chlapíka vážne, že je to podvodník, ktorý im takto robí ťažkosti už nejakú dobu.

Žalúdok sa jej chvel, cítila, že stres jej viac nedovolí zaspať. Navyše tu už nemala Gwyna, ktorý by sa vkradol k nej do postele a upokojil ju svojim pradením. Prikryla sa až po bradu a snažila sa nasilu zaspať.

No jej spánok bol iba plytký a keď sa zobudila, cítila sa taká vyčerpaná, akoby nespala celú noc. Vstala a vyšla na chodbu internátu, aby mohla ísť do kúpeľne na ich poschodí. Vzala si so sebou aj kozmetickú taštičku so zubnou kefkou a pastou.

Umývala si zuby a dívala sa na seba do zrkadla. Vyzerala príšerne a vedela o tom. Dnes mala po prvý raz vstúpiť do agentúry a bola si vedomá toho, že by sa mala ukázať v najlepšom svetle a určite sa aj trocha namaľovať, no nebola si istá, či to zvládne.

Niekoľkokrát ju natiahlo počas umývania zubov. Žalúdok sa jej napínal a ona čakala, kedy sa bude musieť otočiť a utekať na toaletu. No ráno nejedávala, takže nemala čo vyvrátiť. Keď sa jej podarilo napokon umyť zuby, opláchla si v studenej vode tvár.

Ruky sa jej chveli, ťažko sa jej dýchalo. Darmo sa upokojovala, že všetko bude v poriadku, hoci jej hlava bola chladná, telo si robilo to, čo chcelo. Možno sa jej raz podarí tento hlúpy zvyk prekaziť.

Obrátila sa naspäť do izby a otvorila svoju polovicu skrine s oblečením, ktorá bola poloprázdna. Nikdy nemala veľa oblečenia a ani potrebu mnoho vlastniť. Schmatla z vešiaka svetlomodré rifľové nohavice, ktoré boli vyšúchané takmer do biela a potom si obliekla na čierne tielko ešte tmavosivú mikinu.

Nevedela sa dramaticky nalíčiť, preto na svoju tvár roztrela tenučkú vrstvu BB krému, čo si kedysi dávno kúpila a náhodou sa jej podarilo trafiť bledší odtieň pleti. Očné tiene nemala, v jej kozmetickej kapsičke bola len čierna ceruzka a maskara. Ceruzku nechala tam a siahla iba po špirále. Vedela, že ruky sa jej natoľko triasli, až by jej trvalo nakresliť celú večnosť linku, ktorá by bola rovná a nevyzerala, akoby ju kreslila opitá.

Rýchle kolo dezodorantu a parfumu, ktoré dostala od svojho otca minulý rok pod stromček, a potom si rozčesala vlasy a schmatla svoju čiernu tašku. Zbalený kufor ju už čakal pri dverách. Zamkla izbu a vybrala sa po chodbe ku schodom. Odovzdala kľúče na vrátnici a vyšla von. Jej ďalšia životná etapa tak bola definitívne ukončená.

Išla pešo k najbližšej zastávke. Vedela, že vyštartovala z internátu oveľa skôr ako mala v pláne, ale mala pocit, že sa zblázni, ak tam ešte bude čakať. Rýchlo vyhrabala z vrecka slúchadlá a napojila si ich do telefónu. Hudba bola jedinou vecou, čo jej pomohlo na malú dobu odohnať nervozitu.

Asi po polhodine už vchádzala sklenenými dverami na recepciu v budove agentúry. Bola taká nervózna, až sa ledva držala na nohách. Vysvetlila recepčnej, po čo sem prišla a potom sa usadila na jedno z kresiel, ktoré boli určené pre hostí.