Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 2. kapitola - Rekviem ✦ (Časť 1.)

Starry čakala na parkovisku pri škole a mračila sa. V duchu si už asi po stýkrát vynadala, že sa nechala prehovoriť na návštevu agentúry. Mala mu nedvíhať, ignorovať ho, vyhýbať sa mu. Možno mohla pár dní vymeškať školu a vôbec nevyjsť z internátu. No podvedome tušila, že ani len to by ho nezastavilo. Ešte by bol schopný zavolať políciu, že je nezvestná...

Na okraji príjazdovej cesty zastalo čierne nablýskané SUV. Okienko na strane spolujazdca sa zrolovalo dole a ona uvidela Brennanovu tvár vytŕčajúcu z miesta šoféra.

„Nasadnite, slečna," povedal jej.

Starry si vzdychla a potom nastúpila dovnútra. Interiér auta bol kožený a vyzeral byť dosť drahý.

„Som rád, že ste ma vypočuli," usmial sa na ňu.

Mal šťastie, že ich vyučovanie bolo voľnejšie, pretože inak by na to nepristúpila. Povinné prednášky a semináre mala už za sebou, teraz mala obed a okno v rozvrhu, počas ktorého aj tak nemala čo robiť. Nebol teda dôvod trčať na univerzite. Škola bola u nej na prvom mieste. Bolo to od nej možno zlé, ale dokonca aj jej priateľ Adam mal nižšiu prioritu ako škola. Nahlas to však nikdy nepovedala. Bola si istá, že by sa na ňu totálne naštval, keby to povedala takto priamo. Možno i rozišiel.

„Neprijala som vašu ponuku," odvetila tvrdohlavo.

„Ale ani neodmietla," venoval jej ďalší žiarivý úsmev.

Bolo zaujímavé sledovať, ako úsmev omladil celú jeho tvár. Odvrátila od neho pohľad a zahľadela sa von oknom na mesto, cez ktoré uháňali. Doteraz sa na neho nedívala ako na chlapa, ale ako na otravného obchodníka. Za iných okolností by k cudziemu mužovi nikdy nenastúpila do auta, no Brennan bol iný. Nebála sa toho, že jej mohol ublížiť. Uvedomovala si, že si istým spôsobom kope vlastný hrob, no bolo už príliš neskoro vziať všetko späť.

„Hlavne poďme, nech to už máme za sebou," zamrmlala.

„Výborne," zvrtol volant a už uháňali naprieč mestom.

Pokiaľ si dobre pamätala podľa adresy na jeho vizitke, agentúra sídlila v Manhattene. Potvrdilo sa jej to v momente ako prefičali cez most a popri Central Park Zoo. Pokračovali však ešte hlbšie, až kým neprešli popri Empire State Building ďalej na juh. Keďže sa práve nachádzali v jednej z najdrahších štvrtí New Yorku, pochopila, že Brennan nemôže byť podvodník.

Sem teda často nechodievala, ak nerátala malé výlety za účelom turizmu. Ulice boli lemované mixom budov s historickou, ale i modernou architektúrou. Mrakodrapy z hrubého skla siahali až k nebesiam. Na ich strechách sa nachádzali záhrady a malé parky, kde mohli zamestnanci kancelárií drahých firiem niekedy stráviť svoje obedňajšie prestávky.

Chcela by niekedy robiť v takej práci. Muselo to byť strašne super, vypadnúť na moment z toho ruchu mesta a ocitnúť sa v drobnom raji plnom zelene, ktorý sa nachádza na najvyššom mieste v meste. Chýbalo jej rodné mesto, kde si ľudia neskákali po hlavách a bol tam pokoj.

Vrátila sa myšlienkami späť na zem, no do výšav ju opäť katapultovali astronomické sumy na tovaroch vystavených vo výkladoch. Naťahovala krk, aby cez okienko auta dovidela na cenovky. V jednom z obchodov uvidela na umelej figuríne muža slušný oblek. Bol príliš podobný tomu, aký mal na sebe Brennan. Na cenu nedovidela, no mohla spočítať počet rozmazaných škvŕn, ktoré oznamovali cenu. Nahovárala si, že iba zle videla. Panebože, jej sa zdalo veľa dať päťdesiat dolárov za to sako, čo tak veľmi chcela. Keby bol jej mesačný príjem taký ako počet miest na tej cenovke, nič by jej do konca života nechýbalo.

Cez pootvorené okienko k nim doliehal hukot motorov, jasot a hlasná vrava ľudí. Odvrátila sa od značkových obchodov a nazrela dopredu. V diaľke pred nimi sa na chodníku sa tiahol dlhý rad ľudí. Ešte nikdy nevidela toľko mladých pohromade, ak nepočítala univerzitu. Spoločenským udalostiam ako diskotéky, či bujaré oslavy a koncerty, tak takým sa zďaleka vyhýbala. Vždy ju premkol akýsi nepochopiteľný strach, keď si uvedomila, koľko ľudí sa nachádza vôkol nej. Aj teraz tomu bolo tak, hoci bola v bezpečí drahej štvorkolesovej plechovky.