Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ Epilóg ✦

„Si v pohode, Starry?" opýtala sa So-Eun.

„Som," vydýchla.

Pozrela sa na ruky. Chveli sa jej úplne rovnako ako kolená a hlas. Mikrofón založený za jej uchom sa jej šmýkal a ona si ho neustále chytala a naprávala.

„Si si istá?" So-Eun si ju prezrela.

„Hej, som."

„Videli ste, koľko tu je ľudí?" spískla Rebecca.

„Nie," pokrútila hlavou Starry.

Bála sa, že ak to uvidí, jej tréma zosilnie a ona sa už vôbec nedá dohromady.

„Sú obsadené úplne všetky miesta," pošepkala Becca.

„Nie! To naozaj?" So-Eun sa rozbehla za ňou, jej topánky na hrubom podpätku klopkali v zákulisí.

Obidve nenápadne vyzreli von. Starry neodolala a vybrala sa za nimi za nimi. Kolená sa jej podlamovali, musela sa sústrediť, aby nespadla a nevyvrtla si členok ešte predtým, než sa ich koncert vôbec začne. Keď sa objavila pri dievčatách, pustili ju dopredu.

Kvôli šeru dobre nevidela, no aj v tme dokázala rozoznať pohyby. Navyše, mnoho fanúšikov, ktorí sa rozhodli prísť na ich prvý koncert, mali so sebou svetelné tyčky. Teraz ich zapnuté držali v rukách. Niektoré časti hľadiska tak svetielkovali ich typickou azúrovo-neónovou farbou.

Starry sa znova ukryla. Pred týmito ľuďmi bude dnes večer spievať. Nemohla uveriť tomu, že sa tohto dňa dočkala. Mala pocit, že to bolo len včera, čo im Trey oznámil, že budú mať konečne vlastný koncert. No v skutočnosti to bolo niekoľko mesiacov dozadu. Odvtedy nacvičili množstvo nových choreografií, vyskúšali nové kostýmy na koncert a mali za sebou generálku priamo na vysvietenom javisku.

„Bože, neviem sa dočkať," začula za sebou šepkať Rebeccu vzrušeným hlasom.

Aj ona bola vzrušená. Srdce v hrudníku jej klepotalo ako bláznivé, cítila typické chvenie v žalúdku, ktoré kráčalo ruka v ruke s jej trémou.

Svetlá v hľadisku začínali zhasínať. Začuli, ako dav vonku zavrešťal. Tešili sa na tento moment presne rovnako ako aj ony.

„Ako sa cítite, baby?" objavil sa pri nich Trey. „Všetko okej?"

So-Eun prikývla. Dívala sa na neho a na tvári jej žiaril úsmev. Musel jej ho opätovať. Rok dozadu z nej bolo dievča mŕtve vo vnútri a teraz boli jej oči a tvár plné života. Nikdy neľutoval, že sa pokúsil opäť ju dotlačiť do spevu, že ju donútil znova žiť. A možno sama pochopila, že to bola pre ňu tá najlepšia vec, akú mohla urobiť.

„Dobre, čoskoro by ste mali ísť na svoje miesta," pošepol Trey. „Zídete dole po schodoch a počkáte tam, kým sa na obrazovkách bude prehrávať úvodné intro. A potom vás platformy vydvihnú hore na javisko."

„Vieme," odvrkla Rebecca. „Nacvičovali sme si to. Tak nás prestaň zbytočne stresovať."

Zvuk videa prehlušený obrovským hukotom tisícok ľudských hlasov im oznámil, že je čas pobrať sa na svoje miesta. Trey im zamával a ony pomaly zišli po schodoch dole pod javisko. Platformy tam už čakali.

Postavili sa na ne. Starry si uvedomovala, že sa ledva drží na nohách a dúfala, že si to nikto nevšimne. Inak ju bude čakať ďalší článok o tom, že „lenivo tancuje".

Okolo nich prebehol tým z ich štábu. Práve im kontrolovali ich mikrofóny, ktoré mali pripevnené pri tvári. Keďže budú tancovať, bude sa im lepšie spievať s takýmito mikrofónmi.

„Mikrofóny v poriadku," povedal jeden chlapík.

„Aj tu," ozvalo sa od So-Eun.

Ich prvá pieseň začala hrať a platformy ich pomaly vyniesli na javisko.

Všetky tri nahodili úvodné pózy a spolu so spevom odštartovali choreografiu. Starry sa bála toho, že niečo pokazí, ale jej telo si pamätalo donekonečna opakované série pohybov. Hýbala sa automaticky, v rytme hudby. Ako to robila už miliónkrát v tanečnom štúdiu.

Jej tréma bola už dávno fuč. Zmizla hneď, len čo začula hudbu. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude, musela sa ovládať, aby sa od šťastia neusmievala ako idiot.

Prvá skladba skončila a všetky tri zastali pri sebe. Zadýchané, no stále vysmiate.

Z hľadiska sa ozval obrovský potlesk. Tyrkysové svetlá sa zamihali, akoby sa prehnal naprieč sedadlami obrovský víchor.

„Dobrý večer! Tu je Rebecca z Ladies First! Vitajte na našom prvom mini koncerte!"

Diváci odušu tlieskali, ich hlasivky neprestávali jačať.

Po krátkom predstavení a niekoľkých vetách pokračovali ďalšími piesňami. Dve hodiny, čo mali naplánované, sa rýchlo blížili ku koncu. A zrazu boli v zákulisí a kým divákom premietali ďalšie video, snažili sa rýchlo navliecť do ďalších šiat.

„Poďme, čoskoro dohrá video!" súril ich jeden z členov tímu.

Opäť všetky tri stáli na javisku, no ich populárne tyrkysovo-biele kostýmy, ktoré si ľudia pamätali z ich prvého videoklipu, boli teraz fuč. Namiesto nich boli oblečené v tmavých smútočných šatách, obuté v čiernych topánkach.

„Sme radi, že ste s nami vydržali až do konca!" zakričala Rebecca. „Na záver sme si pripravili pre vás skladbu, ktorú chceme venovať hlavne ľuďom, ktorí už nie sú s nami."

Nastalo ticho. Všetci hltali každé ich jedno slovo.

„Chcela by som túto pieseň venovať dievčatám, ktoré kedysi so mnou tvorili nerozlučnú štvoricu," povedala So-Eun. „Dievčatám, ktoré budú navždy tvoriť Four Elements. Ešte stále mi chýbajú. A budú mi chýbať navždy."

„Ja by som chcela túto pieseň venovať," prehovorila Starry. „Dievčaťu, ktoré tragicky ukončilo svoj život kvôli neľudskému zachádzaniu v agentúre S&S Entertainment."

Platforma teraz na javisko vyniesla klavír a Starry k nemu pomaly prešla. Usadila sa na lavicu, napravila si sukňu svojich čiernych šiat. Nadýchla sa a natiahla prsty nad klávesy. Začala hrať. Ťahavá smutná melódia bola Starry dôverne známa.

Neverím tomu, že si už navždy preč,

koniec je len ďalším začiatkom.

Len pekne spi, môj drahý, môj milovaný,

duša tvá letí v diaľ, smrťou to nekončí.

V hĺbke môjho srdca budeš naďalej žiť,

Pieseň nádeje bude zaznievať vždy.

Naveky...

Núkam ti všetky své slzy vyronené,

nech sú dôkazom lásky nezlomenej.

Vďačná ti budem vždy, za všetky spoločné dni,

osudu, že sme sa na tomto svete stretli.

Naveky...