Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 13. kapitola - Každá za seba ✦ (Časť 1.)

Starry vošla do šatne. Všetky dievčatá na ňu krátko pozreli a stíchli. Snažila sa tváriť, že si to nevšimla, no žalúdok sa jej rozochvel. Mala pred sebou ďalšiu hodinu tanca s Harper, čo znamenalo, že nasledujúce tri hodiny bude počúvať kopec posmeškov a uštipačných poznámok. Tanec bola jej najnenávidenejšia hodina. A to ju dnes ešte čakalo nacvičovanie choreografie. Nebola si istá, či bude s kelímkom obeda toľko vládať.

Podišla do svojej skrinky a odomkla číselným kódom zámok, aby odtiaľ vybrala tielko, tepláky a tenisky. Obula si čisté ponožky a krátko spustila tenisky na zem, aby sa mohla prezuť. Podrážky na nich mala už celé zodraté, ale stále ich zbožňovala viac než čierne lodičky, ktoré jej priniesol Marco z agentúry. Strčila prsty do tenisky, no zastavila sa skôr, než si ju poriadne obula. Mala pocit, že ju čosi pichlo do chodidla. Zohla sa a keď tenisku otočila, vytriasla z nej pripináčik.

Neveriacky hľadela na lesknúci sa špic. Keby naň dostúpila zranila by sa, bolo by po dnešnej hodine tanca. Zdvihla hlavu k dievčatám, aby skúsila pohľadom vypátrať, ktorá z nich to urobila, no nemala šancu uhádnuť.

Medzi húfom dievčat zazrela Rebeccu. Vlasy mala vypnuté do vysokého chvosta, z tielka jej vytŕčali pekné svalnaté ramená. Dlhé nohy v šortkách boli vyrysované akoby behávala maratóny. Hodiny tancovania sa len tak nestratia. Keď Starry uvidela seba, bolo jej na zvracanie. Síce schudla, no pripadala si mľandravá a ochabnutá. Navyše počas posledných dní pociťovala silnú únavu a ťažko sa jej dvíhalo z postele.

Usmiala sa na Rebeccu, ale ona jej úsmev neopätovala. Starry sa trpko otočila k svojej skrinke a zatresla plechové dvierka. Veľmi dobre vedela, čo sa Rebecce nepáčilo. Starry nemusela prejsť žiadny konkurzom. Odkedy sa to dozvedela, so Starry sa vôbec nerozprávala.

Starry si vypla vlasy do pevného drdola a prešla do tanečného štúdia. Dievčatá ju nasledovali.

„Teba nepoznám, ty si nová?" Harper svoju pozornosť obrátila na Beccu.

„Dobrý deň, som Rebecca," ihneď sa predstavila.

„Ako je možné, že si v tejto skupine?" Harper nadvihla obočie. „Prvé mesačné hodnotenie si prešvihla. Ako mám vedieť, či máš schopnosti na to, aby si vôbec bola na mojej hodine? Obzvlášť po tom, čo agentúra zjavne poľavila vo svojich štandardoch?"

Harperin pohľad preletel k Starry, no tá sa od nej odvrátila. Mysľou bola pri Treyovom sľube, že bude môcť ísť už tento víkend domov a navštíviť svojho otca. Na ničom inom jej nezáležalo.

„Môžete si ma pokojne vyskúšať," odvetila Becca a pohodila hlavou.

Starry nečujne vzdychla. Rebeccu nič nerozhodilo. Kým stačil iba jeden nepriateľský pohľad na to, aby sa Starry scvrkla na malého človeka a neodvážila sa ani pípnuť, Becca bola opačný prípad. Milovala výzvy a nebála sa súperiť s ostatnými.

„Máme aj nejakú hudbu?" zaujímala sa.

„Dobrý tanečník hudbu nepotrebuje," skúšala ju Harper.

„Žiaden problém," zasmiala sa Rebecca. „V hlave ich mám asi tak milión."

Starry sa k nim obrátila. Rebecca prešla doprostred miestnosti, sťaby celá sála patrila iba jej. Ostatné dievčatá jej uhli z cesty. Starry vedela, že chceli vidieť, či si zaslúži debut v skupine, alebo bude rovnaká lúzerka ako Starry. Možno tajne dúfali, že zlyhá. Starry ju videla na kastingu. A veľmi dobre vedela, aká je dobrá tanečníčka.

Rebecca rozhodila rukami a potom sa dramaticky zvinula do pokrútenej sochy, akoby vystupovala na olympiáde v krasokorčuľovaní a čakala na začiatok hudby. Tá neprichádzala. Becca bez pohnutia stála na mieste niekoľko sekúnd. Ticho v miestnosti začínalo byť trápne. Náhle sebou trhla tak výrazne, až sa niektoré dievčatá naplašili. Rozvinula sa a ožila, nohy a ruky sa hýbali všetkými smermi, vlnila bokmi.