Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 2. kapitola - Rekviem ✦ (Časť 3.)

Pesnička dohrala a oni zastali. Niektorí z nich sa šli napiť, iní si utierali spotenú tvár do uteráka, čo boli pohádzané spolu so športovými taškami na lavičkách pri bočnej stene. Vlastne, bol tam celkom neporiadok, jediný voľný priestor v miestnosti bol iba uprostred, kde doteraz tancovali.

„Fajn! Ešte jeden raz a potom si dáme obedňajšiu pauzu!" zatlieskal rukami chlapík, čo stál pred nimi.

Starry pochopila, že to bol choreograf. Sledovala, ako sa hmýrili a pocítila kúsok úľavy. Chalani ju totálne ignorovali. Zrejme boli dosť vyčerpaní, videla, ako sa na niektorých odzrkadľovala únava, iní si posadali na lavičku a natiahli nohy. Jeden z nich si vyzul tenisky a ponožky, zahodil odlepený leukoplast a vytiahol nový, aby si mohol ošetriť boľavé otlaky na nohách. Krvácali. Biela ponožka bola na špičke už celá ružová. Muselo to bolieť a on aj napriek tomu stále tancoval.

„Pán Brennan?" pípla Starry.

„Áno?"

„Ako dlho tu už dnes nacvičujú?"

Prešiel k choreografovi a dal sa s ním do reči ako so starým známym. Potom obaja obrátili zrak na ňu a ona sa rýchlo odvrátila. Nepáčilo sa jej, keď si ju ľudia obzerali. Navyše sa zazdalo, že už aj pár mladíkov si ju zvedavo obzeralo. Dúfala, že sa jej neprihovoria. Bála sa, aby sa nedostala do trápnej situácie, kedy sa ukáže, že nemá ani len poňatia o tom, ako sa v skutočnosti volajú. Poznala len ich strašný názov kapely s ktorého jej stáli chlpy zakaždým, keď to niekto spomenul.

Brennan sa k nej vrátil a potom sa oprel chrbtom o stenu s rukami vo vreckách, zjavne to bola jeho obľúbená póza. Keď sa chalani znova dvíhali z lavičiek, aby sa postavili doprostred miestnosti, nahol sa k nej.

„Dnes sú tu už od šiestej ráno."

Od šiestej. Starry pozrela na hodiny. Bolo už štvrť na dvanásť. To znamenalo, že tam boli už viac než päť hodín. Päť hodín nepretržitého tanca.

„Ešte stále si myslíte, že to je nepoctivá robota, slečna Fioresová?"

Ale ona ho už nevnímala. Dívala sa na mladé tváre mužov, ktorí vyzerali príťažlivo, hoci im po spánkoch stekal pot. Jasné, agentúra nemohla ako spevákov vybrať niekoho, kto vyzeral úplne ako Quasimodo. Vedela si predstaviť, prečo ostatné dievčatá po nich toľko slintali. Ale ona nemala záujem.

Hudba začala opäť hrať.

Jeden z nich vystrelil dopredu a zastavil tesne pred Starry. Stuhla na mieste a chcela pretrhnúť očný kontakt, no nedokázala to. Ten chalan tam bol priamo pred ňou, jeho tmavé oči žiarili presne rovnako ako predtým tie Rebeccine. Zízala na neho.

„Hey, girl, can you keep a secret?" spýtal sa jej naraz s hlasom ozývajúcim sa z reproduktora.

Preglgla. V ústach mala sucho. Netušila, či sa od nej očakáva nejaká odpoveď, alebo sa s ňou iba zabávajú, nevedela zo svojich hlasiviek vydať žiadny zvuk. Takmer nebadane prikývla.

„So, let's go!"

Schmatol ju za ruku a ona sa zaprela nohami, no tenisky jej zapískali na gumenej podlahe. Zakopla a preletela priamo za ním. Hudba explodovala a oni sa naraz roztvorili ako kvet. Ich líder a hlavný spevák ju vrhol priamo medzi nich a potom sa postavil pred ňu.

Začali tancovať moderný tanec, ktorý bol energický a dravý. Nervózne tam zhrbená stála uprostred nich ako soľný stĺp a tvár jej horela. Kolená sa jej triasli, no nevedela, ako by mohla odtiaľ ujsť. Dokonale ju obkolesovali a nedovoľovali jej pohnúť sa. Súčasťou ich choreografie bolo prirážanie bokmi do vzduchu. Modlila sa, aby ten tanečný pohyb nezačali skúšať na nej.