Nečakaná vášeň

Kapitola 2

Medzitým prišiel správca a čudoval sa čo sa stalo. Ava mu všetko vysvetlila. Ako prišla kvôli práci a všimla si tých mužov a zasiahla. On sa vydesil čo sa stalo, ale ukludnila ho, že tá žena len odpadla od stresu a nech prinesie vatu a alkohol. On tak rýchlo urobil. Ava naliala alkohol na vatu a priložila to tej žene k nosu. Tá začala otvárať oči a prebrala sa.
,,Ste v poriadku seňora? Prosíte si niečo?" spytoval sa správca.
,,Áno Andres, ďakujem. Prines mi prosím pohár vody." opatrne prehodila nohy z kresla a posadila sa.
,,Hneď to bude." vybral sa preč.
Ava si sadla vedľa tej ženy a pozrela na ňu.
,,Vážne ste v poriadku? Nič sa vám nestalo?" chytila ju za rameno.
Žena si uvedomila až teraz, že tam je aj Ava a pozrela na ňu. ,,Áno, som. Vďačím vám za život slečna? ..." spýtavo sa zamyslela, lebo ani nevie jej meno.
,,Ava.. Ava Torres." vystrela ruku k nej.
,,Victoria Peréz de Blanco." hrdo vyslovila svoje meno a s úsmevom jej podala ruku. Usmiala sa a potriasli si rukami. ,,Takže Ava, vďačím vám za život. Ako sa vám môžem odvďačiť?"
,,Nie nie, peniaze nechcem." uškrnula sa. ,,Teda nie tak ako myslíte. Prišla som sem kvôli práci na miesto voľnej stajníčky."
,,Ahh takto.. rozumiem." prikývla. ,,Avšak, mám pre vás lepšiu ponuku." pozrela jej do očí a Ava nechápala. ,,Keďže žijem len vďaka vám, ako ste rýchlo reagovali. Napadlo mi.." nachvíľu zmĺkla. ,,... čo keby ste sa stáli mojou osobnou strážkyňou?"
,,Ja? A osobnou strážkyňou?" zasmiala sa a Victoria sa musela usmiať na tom aká bola Ava rozkošná keď sa smiala.
,,Áno, vy! Nemohla som si nevšimnúť ako sa viete dobre brániť a bojovať. Nezaváhali ste ani keď ste vedeli, že majú zbrane. Kto iný ma ochráni lepšie než vy?" založila jej vlasy za ucho a usmiala sa. Pozerala jej priamo do očí.
,,Ale ja.. nikdy pred tým som nič také nerobila. Neviem si predstaviť ako takúto prácu robiť." znervóznela pri tom a odvrátila pohľad.
,,No budete so mnou chodiť všade kde pôjdem ako moja ochranka. Keby sa náhodou niečo podobné stalo, zasiahnete." dala si menšiu pauzu medzi vetami. ,,Nebojte sa, plat bude vysoký. A bývať budete u mňa v dome. Musím vás mať k dispozícii vždy keď niekam pôjdem."
Ava sa nadýchla a prikývla. V mysli nad tým chcela premýšľať, no nevedela prečo jej ústa odpovedali rýchlejšie ako si to stihla uvedomiť. ,,Príjmam, ďakujem." nadšene sa usmiala a bez rozmýšľania Victoriu objala. Nevedela prečo to urobila, bol to taký impulz. Ava ju silno držala a nadšene jej bilo srdce. Victoria nevedela čo sa deje, no cítila jej tlkot, tlkot Avinho srdca na svojej hrudi. Každý jeden úder sa odrážal Victorii v hrudi a pocítila zrazu príjemný pocit.

Život sa Ave úplne zmení. Prišla domov a začala si baliť svoje veci. Hoci nerada opúšťala svoj dom, ktorý milovala, no kvôli práci musela. Nikdy nežila v meste, pretože tamojší život je úplne iný ako život na vidieku. Nevedela čo má od toho očakávať, čo bude robiť, ako bude žiť ani kde. Ale vedela jedno, že musí tu ženu ochraňovať nech sa deje čokoľvek.

Zabalila si oblečenie, hygienické potreby, obľúbené knihy, CD-čká so svojou obľúbenou country hudbou a fotky so svojou rodinou, ktorú už nemala. Ostala na všetko sama. Už od 19tich žije sama a stará sa sama o seba. Jej rodičia umreli pri nehode ešte keď bola dieťa a vychovávala ju babka. Tá jej však umrela a od vtedy žije sama. Už je to 9 rokov čo sa stará sama o seba. Samozrejme medzi tým žila so svojou ex priateľkou, boli spolu 3 roky. Lenže minulý rok sa rozišli, odišla od nej a Ava ostala znova žiť sama. Má taký pocit, že nikto v jej živote nie je natrvalo. Všetci ju časom opustia a ona napokon vždy ostane sama. Až nadobudla dojem, že je to jej chyba. Že je niečo zlé v nej, čo ľuďom bráni aby ostali v jej živote permanentne. Zmení sa to niekedy?