Nečakaná vášeň

Kapitola 14

Ava vstala a ako zvyčajne si dala ráno sprchu a obliekla sa. Potom prišla do kuchyne a vzala si nejaký jogurt a ovocie na raňajky. Urobila si kávu a sadla si za stôl a pustila sa do jedenia.
,,To už si tak skoro hore?" opýtala sa jej Ela, ktorá práve vošla do kuchyne.
,,Skoro? Nemyslím si, že je skoro." zasmiala sa.
V tom jej pípla SMS na mobile. Vytiahla ho z vrecka nohavíc a pozrela kto jej píše.
Laura: Dobré ráno, kedy zájdeme na kávu kvietok?
Ava sa usmiala nad tou správou a spomenula si na túto prezývku, ktorou ju Laura vždy volala. Už si ale ani nepamätala prečo.
,,Ale ale.. vďaka komu máme tento úsmev na perách?" vyzvedala Ela.
,,Píše mi moja ex. Včera sme sa stretli a chce ísť na kávu." priznala.
Medzitým sa zobudila aj Victoria a vyšla hore schodmi. Opatrne otvorila dvere a zistila, že v kuchyni niekto je. Tak ešte počkala chvíľu za dverami a trochu počúvala.
,,A ty k nej niečo cítiš?" spytovala sa Ela nadšene.
,,To je to, že neviem. Keď sme sa videli posledne to nedopadlo najlepšie. Ale včera bola ozaj milá." usmiala sa.
,,Tak s ňou utekaj na kávu. A uvidíš čo sa stane." navrhla jej.
,,Neviem Ela či je to dobrý nápad. Včera ma pobozkala a ja som sa takmer nechala uniesť." nervózne priznala a začala si točiť vlasy okolo ukazováku. ,,S ňou som prežila pekné chvíle."
Victoria to už nevydržala za dverami, nechcela počúvať o tej žene viac ako bolo potrebné. Otvorila dvere a vošla do kuchyne. Ava sa ihneď otočila a všimla si ju.
,,Dobré ráno seňora." pozdravila sa jej a to iste urobila aj Ela.
,,Dobré ráno." odpovedala bez náznaku nejakej emócie.
,,Dnes pôjdete do práce?" opýtala sa Ava.
,,Áno. O 20 minút môžete pripraviť auto slečna Torres." odpovedala serióznym hlasom.
Ave sa zdalo divné, že ju oslovila priezviskom a nie menom. Prekvapene na ňu pozerala a nechápala.

Celú cestu v aute Victoria neprehovorila ani len slovo. Ava sa sústredila na cestu, no občas cez spätné zrkadlo pozrela na Victoriu na zadných sedadlách ako pozerá z okna. Keď prišli pred firmu, Ava zaparkovala a už chcela vystúpiť, ísť otvoriť dvere Victorii ako vždy, keď jej zazvonil mobil. Vytiahla ho a pozrela na to kto jej volá, samozrejme to bola Laura. Zdvihla to a v mobile sa ozvalo celkom hlasne: ,,Zlatíčko neodpovedala si mi na SMS-ku čo som ti napísala. Kedy sa stretneme?"
Victoria to samozrejme počula a sklamane pozrela do zeme.
,,Laura, zavolám ti neskôr. Teraz som v práci."
,,Tak mi aspoň povedz kedy máš čas. Až sa stretneme."
,,Dobre, dnes večer máš čas?" opýtala sa a Laura súhlasila. Položila a Ava vystúpila z auta. Zároveň však vystúpila aj Victoria, sama a nečakala kým jej otvorí Ava. Tá sa na ňu pozrela, myslela si, že je to ich zvyk. Prešli obidve do budovy a znova ani jedna nič neprehovorila.
Stáli vo výťahu len ony dve a Ava zdvihla zrak k Victorii. Tá sa na ňu ani len nepozrela. Vystúpili z výťahu a Victoria rovno vošla do svojej kancelárie. Ava ostala na chodbe a nervózne si sadla na sedačku. Nerozumela správaniu Victorie. Od včera sa správa úplne inak. Čo sa zmenilo? Je na vine ona? Urobila niečo o čom nevie? Alebo si vyčíta Victoria to čo sa medzi nimi dvomi stalo? Už to nevydržala, musela sa jej opýtať. Bez zaklopania otvorila dvere jej kancelárie a vošla dnu.
Victoria na ňu okamžite prekvapene pozrela. ,,Čo tu robíte slečna Torres? Ja pracujem."

Ava zavrela za sebou dvere a postavila sa k jej stolu. Nervózne sa zadívala na ňu a opýtala sa: ,,Čo sa stalo? Urobila som niečo?"
,,O čom to hovoríte?" opýtala sa prekvapene.
,,Správate sa ku mne uplne inak. Už včera keď ste išli domov bezo mňa. A od vtedy ma ignorujete. Akoby som bola nikto." skleslo odpovedala a smutne na ňu pozrela.
,,Správam sa ku vám ako ku každému zamestnancovi. Čo viac chcete?" chladne odpovedala.
,,Ako ku každému? A to čo sa medzi nami stalo?" prešla k nej.
,,Medzi nami sa nič nestalo. A ani sa nikdy nestane." odpovedala a ani na ňu nepozrela. Cítila ako ju tieto slova bolia čo i len povedať, ale musela to urobiť.
,,Takže nič? Vy mi tvrdíte, že ste nič necítili?" chytila operadlo jej stoličky a otočila ju smerom k sebe. Skláňala sa nad ňou a hľadela jej priamo do hĺbky jej očí. Jej oči boli bezodné a človek v nich ľahko prepadal. Keď raz do nich človek nazrie, už nikdy sa z ich hĺbky nevyštverá naspäť.
,,Nie." snažila sa odpovedať bez najmenšej emócie, no len čo sa Ava nad ňou týčila z výšky a zahľadela sa jej do očí, ihneď sa jej rozbúchalo srdce a dostala chuť ju bozkávať. Pomrvila sa na stoličke od vzrušenia a snažila sa ukľudniť. Musela ju presvedčiť o opaku, tak povedala: ,,Prečo vás to trápi? Ja mám manžela a dcéru. Vy máte priateľku. Medzi nami nesmie nič byť."
Ava sa prekvapene pozrela na ňu v momente keď povedala niečo o priateľke. Z chuti sa zasmiala a Victoria prekvapene ostala pozerať prečo sa smeje.
,,Prečo sa smejete?" opýtala sa zarazene.
,,Kde ste nabrali, že mám priateľku?" s pobavením v hlase sa opýtala.
,,Ja.. Včera som vás videla." priznala a pri spomienke na to odvrátila pohľad.
Ava sa zamyslela a potom to celé pochopila. Ona si myslí, že má niečo s Laurou. Zasmiala sa nad tým aké je to absurdné a pozrela na Victoriu.
,,Seňora, to ste zle pochopili. Laura je ..." nestihla ani dopovedať, lebo ju prerušila.
,,Dosť, stačí. Nechcem o tom počuť." podráždene odpovedala. ,,Musím pracovať."
,,Ale señora.." naliehala Ava.
Lenže Victoria sa zapozerala do papierov a pokračovala vo svojej práci. Viac si ju nevšímala.
Ava teda vyšla naspäť na chodbu a smutne si sadla na sedačku. Prečo sa toto deje práve jej?
Asi tak o hodinu vyšla Victoria zo svojej kancelárie a oproti nej od výťahu kráčali nejakí ľudia.
,,Tadiaľto prosím. Nasledujte ma." povedala im a viedla ich do spoločenskej miestnosti. Pravdepodobne to bolo nejaké pracovné stretnutie.
Ava s povzdychom ostala sedieť a premýšľala. Po hodine a pól už ju nebavilo čakať a tak si zašla urobiť kávu do malej kuchynky čo sa nachádzala na konci chodby. Keď sa vracala počula nejaké hlasy. Schovala sa za roh steny a pozrela sa komu patria. Zbadala Carlosa, manžela Victorie, s nejakou mladou ženou, ktorá ho držala okolo ramien zo zadu a smiala sa. Do ucha mu niečo šepkala a on ju pobozkal a smiali sa na tom. Keď sa ocitli pred nejakými dverami, on ich otvoril a ona sa mu vrhla okolo krku a začala ho zvodne bozkávať. Zaliezli za dvere a zatvorili za sebou.
Je toto možné? Je pravda to čo práve videla? Carlos podvádza Victoriu? O tomto nesmie povedať Victorii, aj keď by mala. Aj keď by jej to pomohlo na ceste k srdcu Victorii, mala by voľnú cestu. Avšak nechcela ju viac raniť ako už bola. To si nemohla dovoliť, záležalo jej na nej. Nevedela čo urobiť. Povedať to a zraniť ju? Alebo mlčať a ochrániť ju, no stratiť možnosť byť s ňou?
Po chvíli všetci ľudia zo spoločenskej miestnosti začali vychádzať a opúšťať budovu. Až napokon tam ostala len Victoria.
,,Pôjdeme seňora?" opýtala sa jej Ava.
,,Áno, len musím ešte ísť zobrať nejaké papiere. Nechala som ich pravdepodobne v manželovej kancelárii." odpovedala a vydala sa smerom k tým dverám, do ktorých videla Ava vojsť Carlosa s tou ženou.
,,Počkajte, nechoďte tam!" chytila ju za ruku a nechcela ju tam pustiť.
,,Pusťte ma! Prečo by som nemohla vo svojej firme niekam ísť?" vytrhla sa z jej zovretia a pootvorila tie dvere. Započula zvláštne zvuky a tak nakukla dnu. Zbadala svojho manžela nahého s nejakou ženou, ktorá nahá sedela v jeho kline a bozkávala ho. Nemohla uveriť vlastným očiam. Znechutene sa zatvárila, zavrela tie dvere a ostala na chodbe stáť ako oparená.
20 rokov manželstva a ona zistí, že jej manžel ju podvádza. Čo komu urobila?
,,Vy ste to vedeli?" opýtala sa Avy.
,,Seňora ja.. videla som ich vojsť tam spolu." priznala.
,,Je mi zle.. odvezte ma odtiaľto!" prikázala. Vzala si svoje veci a vybrali sa k výťahu a napokon k autu.
,,Ideme domov?" spýtala sa po ceste Ava.
,,Nie, teraz ísť domov nemôžem. Zoberte ma niekde inde."
,,Ale kde?" nechápavo sa opýtala.
,,Nechám to na vás." odpovedala a sadla si do auta.