Nečakaná vášeň

Kapitola 19

Keď Ava vošla do kuchyne, boli tam Ela a Diego. Rozprávali sa o niečom, no keď zbadali Avu rázom stíchli. Tváre mali ustarostené.
,,Deje sa niečo?" opýtala sa Ava, zatiaľ čo si nalievala džús do pohára.
,,Ty si to nepočula? Veď tu bol krik na celý dom." čudovala sa Ela.
,,Mávam tvrdý spánok, tak ľahko ma niečo nezobudí." zasmiala sa na chvíľu a potom s vážnou tvárou sa opýtala. ,,Čo som mala počuť? Kto kričal?"
,,Alma, dcéra patrónov domu. Zistila to o svojom otcovi a dostala z toho záchvat. Musel prísť lekár." povedal Diego.
,,A je v poriadku?" opýtala sa Ava a myslela pri tom na Victoriu. Vie ako svoju dcéru ľúbi.
,,Nevieme." priznali obaja naraz.
Ava sa zamyslela čo sa tak mohlo stať. Prečo to dievča mohlo dostať záchvat. Chápe, že môže byť znepokojená alebo naštvaná na otca, ale záchvat? To je niečo úplne iné.

Victoria stále sedela pri svojej dcére, ani sa od nej nepohla. Vie, že dostala nejaké lieky a z nich môže byť ospalá a preto teraz spí. No aj tak sa od nej nechcela vzdialiť.
Po 2 hodinách sa konečne začala preberať. Otvorila oči a obzrela sa. Zistila, že je vo svojej izbe, vo svojej posteli. Pohľad jej skĺzol na matku. Victoria si všimla, že sa jej dcéra prebrala.
,,Zlatíčko." chytila ju za ruku a usmiala sa na ňu.
,,Mama? Čo sa stalo?" nechápavo na ňu pozerala. Nevedela prečo je v posteli a prečo sa cíti tak slabá.
,,Nepamätáš sa na nič?" opýtala sa Victoria.
Alma začala premýšľať, spomenula si na ten rozhovor dole v jedálni. Spomenula si na to, že jej rodičia sa chcú rozviesť a aj na dôvod toho rozvodu. Avšak ďalej si nepamätala nič. A tak to aj povedala mame.
,,Mala si záchvat Alma. Odpadla a si a musel prísť doktor." jemne ju pohladila po ruke.
,,Vôbec si to nepamätám mami." nervózne odpovedala a stisla jej ruku.
Victoria sa cítila nemožne. Trápilo ju keď sa jej dcéra trápila. Silno ju objala. Nevedela čo bude robiť. Ako len pomôcť svojej dcére?
,,Zostaneš pri mne mami?" opýtala sa Alma.
,,Samozrejme srdiečko. Nepohnem sa od teba. Ako keď si bola malá a chorá." pohladila ju po vlasoch.
,,Pamätám sa." usmiala sa jemne.

Nasledujúce dni sa niesli v chaotickej atmosfére. Victoria chodila do práce a Ava samozrejme s ňou, ale pracovali len ako obyčajná šéfka a zamestnankyňa. Samozrejme Ava vždy otvárala dvere na aute a púšťala ju cez dvere prvú. Usmievala sa a bola milá, no Victoria vôbec nemala náladu. Trápila ju jej dcéra a dúfala, že to bol ozaj len jeden záchvat zo šoku a nič viac. V práci okolo svojho manžela chodila, no ani sa na neho nepozrela. On sa ju však stále snažil získať späť a dúfal, že mu jedného dňa odpustí. No stále mal narážky na Avu a vymýšľal si príbehy ako sú s Victoriou milenky. Práve kvôli tomu sa s Victoriou hádali doma. A neuvedomovali si ako veľmi to ubližuje ich dcére, keď musí počúvať takéto veci od svojich rodičov. Mala o nich ideálnu predstavu ideálneho manželstva a dúfala, že raz zažije rovnaké. Ani z ďaleka by si nebola predstavila, že ich manželstvo nikdy nebolo z lásky. Asi bola moc naivná a verila predstavám z destva.
Odporúčenie od lekára, ktorý bol za ňou v ten deň však ignorovala. Ku žiadnemu psychológovi nešla. Nebola blázon a nebola si vedomá, že by mala nejaké psychické problémy. Všetko sa jej zdalo v poriadku.
No každá hádka jej rodičov ju zraňovala viac a viac. Dusila to v sebe. Zároveň ju trápil ten chlapec, ktorý ani len nevie, že existuje. Vôbec sa o ňu nezaujíma. Začala si už namýšľať, že je tučná a preto ju nikto nechce. Vytvorila si skreslený obraz samej seba. Keď sa pozrela do zrkadla videla niekoho úplne iného, niekoho tučného a škaredého. Nedokázala si pomôcť. Stále sa obzerala v zrkadle, pozerala na svoje brucho, boky a stehná. A to čo videla ju štvalo.
Pritom tak tučná nebola, samozrejme nebola najchudšia, no vôbec to nebolo také zlé ako si sama myslela.
Až jedného dňa pred tým ako išla do sprchy, keď mala na sebe už len spodné prádlo, pozrela sa na seba do zrkadla. Znova si pripadala príliš tučná. Chytila si ten malý špek na bruchu medzi ukazovák a prostredník a krútila hlavou. Okamžite sa vrátila do izby a silomocou niečo hľadala v policiach. Až napokon našla čo hľadala. Bola to váha. Vzala ju do kúpeľne a položila pred zrkadlo. Postavila sa na váhu a na nej sa ukázalo 63,7kg. Zostúpila neveriacky z váhy a znova sa ňu postavila. Ukázalo sa to isté číslo a ona naštvane zakričala: ,,Nie.. to nie je možné."
Zvalila sa na zem a rozplakala sa. Myslela si, že je to hrozná váha a že ju nikto takú milovať nebude. Mala záchvat plaču, no nikto to nevidel. Nikto nebol pri nej a tak na všetko ostala sama. Plakala v kúpeľni a udierala sa do stehien.