Nečakaná vášeň

Kapitola 34

Nasledujúce ráno, keď už boli všetci najedení, Ava čakala kým príde Victoria, už je čas ísť do práce. Zatiaľ sedela v kuchyni pri šálke kávy a zamyslela sa. V predstavách si predstavovala seba a Victoriu, spolu a šťastné. Keď už v realite byť spolu nemohli, tak aspoň svoje predstavy napĺňala šťastím a láskou. Kiežby to raz mohlo byť skutočnosťou.
Victoria vošla do kuchyne a zbadala tam zamyslenú Avu. Nad čím mohla tak premýšľať? Podišla k nej a oslovila ju. ,,Ava?"
,,Áno seňora?" automaticky odpovedala, myslela si, že to patrí k jej predstavivosti.
,,Ste v poriadku?" opýtala sa a zapozerala sa na ňu.
,,Keď ste so mnou, tak áno." s úsmevom odpovedala a stále si neuvedomovala, že tam Victoria vážne stojí.
Victoria na ňu prekvapene pozrela s nadvihnutým obočím a úsmevom. Srdce sa jej rozbúchalo a sledovala ju.
,,Môžeme ísť?" položila otázku.
,,S vami pôjdem hocikedy a hocikde." nadšene odpovedala.
Victoria sa jemne začervenala a ozvena jej srdca sa jej ozývala celým telom. Chytila Avu za rameno a pozrela jej do očí. Keď Ava ucítila dotyk jej ruky okamžite sa prebrala. Nechápavo ostala pozerať na Victoriu. Ako dlho tu stojí? Žeby tu skutočne stála aj pred tým? Čo všetko z jej predstáv boli len predstavy a čo bola skutočnosť?

Zadívala sa jej do očí a zistila, že Victoria pozerá do tých jej. Obe si hľadeli do očí a znova medzi nimi nastalo spojenie, ktoré ich spájalo. Pozerali na seba a v pohľadoch sa im skrývali všetky ich túžby. Túžby, ktoré túžili vydrať sa von a naplniť sa. Obe ženy pocítili svoje túžby a plne si to uvedomovali. Obe sa k sebe približovali. Čím bližšie ich pery boli k sebe, tým väčšia energia medzi nimi vznikala. Čím bližšie boli k sebe, tým viac po sebe túžili. Túžili spojiť sa v jedno.
Srdcia oboch bili rovnako rýchlo a v rovnakom rytme. Akoby z nich bolo len jedno. Každým milimetrom im bilo rýchlejšie a rýchlejšie a každý ich sval v tele cítil ten tep. V poslednom milimetri vzdialenosti ich pier, sa obom ich srdcia na malý moment zastavili. A práve v ten moment sa ich pery spojili a ich srdcia sa znovu rozbúchali vášňou. Ich jemný bozk sa premenil vo vášnivé bozkávanie. Victoria omotala ruky Ave okolo krku a priblížila sa aj telom k nej. Ava zas chytila Victoriu za krk a pevne ju držala, zatiaľ čo ich pery boli spojené a odovzdávali sa jedna druhej. Tento moment bol pre obe nekonečný a tak dôležitý. Ich prvé ozajstné bozkávanie, kedy jedna druhej dala na javo čo cíti. V tomto bozku bolo cítiť všetko. Tú vášeň čo ich spaľovala ako oheň, tú túžbu čo ich pohltila a tú lásku, ktorú k sebe obe cítili tak silno, že už to nevydržali. Jednoducho sa odovzdali jedna druhej so všetkým čo k sebe cítili. A tak sa tam obe bozkávali už hodnú chvíľu, ktorá mohla trvať približne 5 minút, no im sa to zdalo ako celá večnosť. Pojem o čase sa vyparil a nahradili ho všetky ich pocity.
Bol to nádherný moment a ony dúfali, že nikdy neskončí. Mysleli len jedna na druhú. Lenže v tom sa tam objavila Paloma. Zbadala obe ženy, bozkávajúce sa tak vášnivo až zhýkla od prekvapenia. Samozrejme vedela čo Victoria cíti, vždy to vedela. Už od začiatku to z nej cítila. No netušila či to Ava cíti rovnako, práve preto ju toto prekvapilo.
Obe ženy započuli to zhýknutie a tak sa okamžite od seba odtiahli a obzrela sa od kiaľ ten zvuk ide. Zbadali tam stáť Palomu s prekvapeným pohľadom, hladiacu na ne dve akoby videla ducha.
,,Paloma!" zvolala Victoria. ,,Ja, teda my.." nevedela čo má vlastne povedať a pozrela na Avu.
,,To sa ťažko vysvetľuje." priznala nervózne Ava.
,,Nie, nič mi nevysvetlujte." odpovedala ihneď Paloma. ,,Buďte rady, že som to len ja. Nie taká Alma alebo nebodaj seňor Carlos. Len si to predstavte." zhrozila sa. ,,Veď ako by ste to vyvsvetlili im?"
,,Ani nesranduj Palomita!" vážne odpovedala Victoria.
,,Dobre dobre, nechám vás." zdvihla ruky na znak vzdávania sa a odišla preč.
Ava a Victoria na seba pozreli a nervózne sa usmiali.
,,Seňora ja.." začala Ava jemným hláskom, avšak Victoria jej priložila ukazovák na pery s jemným: ,,Pssst.."
,,To čo sa stalo ale.." povedala Ava. ,,Neviem ako si to mám.. vysvetliť." znepokojene priznala.
,,Ach Ava.. toto ale nemôžeme. Veľmi rada by som, ale.." nevedela ani čo jej odpovedať. Stále bola vydatá a navyše teraz keď sa tu objavil Felix. Ničomu nerozumela. Nevedela čo vlastne chce.
,,Takže nič ste necítili?" zarazene sa opýtala Ava.
Victoria nervózne pozerala na ňu. Nadýchla sa a pokrútila hlavou. ,,Prepáčte Ava." zaklamala. Musela klamať, jedine tak sa vyhne problémom. Nemôže v tomto pokračovať. Nemôže bozkávať Avu, veď čo by sa ešte mohlo stať? Veď by to nemuselo skončiť len pri bozkoch. Síce ju veľmi bolelo, že musela klamať a práve Ave, no bola to jediná možnosť. Jediná možnosť ako sa vyhnúť problémom.
,,Dajte mi 10 minút, potom môžeme vyraziť do práce." povedala Victoria a s bolesťou v srdci odišla z kuchyne. Vyšla do svojej izby a posadila sa na posteľ. Z oči jej začali vychádzať slzy a cítila ako jej telo zaplavuje bolesť. Príšerná bolesť.

V mysli sa vrátila k momentu, ktorý sa pred chvíľou stal. K tomu bozku, ktorému sa tak vášnivo oddala. Kiežby to bolo tak jednoduché. Kiežby proste len mohla byť s Avou kedy chce a kde chce a neriešiť čo si budú myslieť iní. No všetko to bolo nemožné. Vedela čo cíti a čo by chcela, no všetko musela potláčať. Nemohla si dovoliť tomu podľahnúť. Už nie. Ako by to dopadlo?

Ava ostala sedieť v kuchyni mysliac na to čo sa práve stalo. Bola tak šťastná v ten moment a všetko sa náhle pokazilo. Nerozumela Victorii. Prečo ju bozkávala tak vášnivo a neodtiahla sa od jej pier keď k nej teda nič necíti? Prečo jej telo hovorilo niečo iné ako jej ústa? O čo tu ide? Vôbec tomu nerozumela. Rozumela len tomu ako veľmi ju miluje a túži byť s ňou. Jej srdce horelo láskou k nej. A nik už ten plameň uhasiť nemohol. Horel neuhasiteľnou láskou.