Nečakaná vášeň

Kapitola 57

Victoria neveriacky sledovala čo sa to práve deje. A v momente keď Avu oslovila, to obe ženy zaregistrovali. Daniella sa odtiahla od Avy, ale nemala tušenie kto to práve prehovoril. No Ava si začala uvedomovať čo sa deje. Ešte chvíľu bola v šoku z toho čo sa práve stalo, no po chvíli sa opýtala: ,,Victoria? Si to ty?"
,,Ako si mohla Ava?" zaskočená a zlomená sa Victoria opýtala.
,,Ja.. ja som. Nie je to ako si myslíš." snaží sa to vysvetliť, ale ani ona sama nevie čo sa práve stalo.
,,Nie? Tak čo to má potom znamenať? Mesiac sa nevidíme a ty už si na mňa zabudla? To ti ďakujem." z hlasu jej počuť hnev aj bolesť zároveň.
,,Nie, tak to nie je!" namieta Ava.
,,Prosím ťa, veď som ťa práve videla. Bozkávaš sa tu s nejakou štetkou!" chytí sa za hlavu neveriacky. ,,A ja tu prídem za tebou, že ťa poteším. No iste, ako som mohla byť tak hlúpa?" otočí sa im chrbtom a odchádza preč.
,,Láska, počkaj!" postaví sa Ava, lebo cíti že Victoria odchádza.
,,Nie som tvoja láska. Už nie!" zakričí jej a pridá do kroku.
Ava začne plakať a zacíti strašnú bolesť v hrudi. Rozhodne sa, že pôjde za ňou. No v tom ju za ruku chytí Daniella a povie: ,,Nechaj ju tak."
,,Ty nechaj mňa! Toto je tvoja vina!" odsekne naštvane Ava a vytrhne sa z jej zovretia. Vydá sa smerom, ktorým počula odchádzať Victoriu.
Daniella smutná ostala sedieť na lavičke a vôbec nerozumela čo sa práve stalo. No to ako sa k nej zachovala Ava ju veľmi ranilo. Nevedela čo také zlé urobila, veď ju len pobozkala a nezdalo sa, žeby jej to prekážalo.

Aj keď sa Ava vydala smerom ktorým odišla Victoria, už sa jej ju nepodarilo nájsť. Victoria odišla preč a nechala ju tam samú. Jediné čo jej stihla povedať, že už nie je jej láskou. Tým myslela, že sa rozišli? Že už nie sú spolu? Vážne by toto dokázala?
Čo bude teraz Ava robiť? Absolútne nevie čo robiť ďalej. Keby aspoň videla, mohla by ju ísť hľadať. No takto slepá nič nezmôže. Cíti sa tak nepotrebná. Práve prišla o posledného človeka vo svojom živote. Stratila jedinú osobu, ktorá ju milovala a ktorú milovala ona. A za všetko môže ona. Vie, že je to v podstate Daniellina chyba. Nemala ju pobozkať, no môže za to z časti aj ona sama. Prečo jej tie bozky oplácala? Na čo myslela? Teda skôr, prečo nemyslela? Nerozumie tomu prečo to urobila. Veď k Danielle nič necíti, je to len kamarátka. Tak čo sa vlastne stalo v ten moment?
A čo teraz? Ako nájde Victoriu? Musí jej to vysvetliť. Musí jej povedať ako ju miluje, že to čo sa stalo pred chvíľou nebolo nič. Ale ako? Kde ju má hľadať? V tak veľkom meste a ešte slepá.
V tom ju napadlo niekomu zavolať. Ihneď sa vrátila k záhrade, avšak vošla dnu do budovy. Kráčala do svojej izby, do ktorej už cestu poznala naspamäť. Spočítala si kroky už dávno, a tak presne vedela kedy má odbočiť a kedy má zastaviť pred dverami. Vytiahla kľúče z vrecka svojich nohavíc a odomkla. Vošla dnu a prešla ku skrinke vedľa postele. Otvorila šuflík a strčili dnu ruku. Prstami hľadala telefón a našla ho.
Najprv sa rozhodla skúsiť šťastie a zavolať Victorií. Vytýčila posledné volané číslo, s nikým iným netelefonuje od kedy tu je, veď ani nemá s kým. Z telefónu sa ozvalo vytáčanie, no nik to nezdvýhal. Ava si uvedomovala, že Victoria musí byť naštvaná a nezdvyhne jej to. Tak sa uchýlila k druhej možnosti. Už nemá inú možnosť.
Keďže nevidela na kontakty, musela si spomenúť na číslo k ním domov. Aké však bolo? Už dlho tam nevolala, vždy jej volala Victoria zo svojho čísla.
Po chvíli si však spomenula a vyťukala ho. Ako stláčala čísla, tak sa z telefónu ozýval hlas, ktorý nahlas povedal číslo ktoré práve stlačila. Je to funkcia v mobile, ktorá číta všetko čo napíšete.
,,Dom rodiny Peréz de Blanco, čo si želáte?" ozval sa v telefóne známy ženský hlas.
,,Palomita, och dobre že si to zdvihla ty. Tu Ava." je rada za to, že to zdvihla ona.
,,Aaa Ava, ako sa máš?" s radosťou v hlase sa opýta. Určite netuší čo sa práve stalo, keďže sa to udialo len pred malou chvíľou.
,,Nie moc dobre. Pomôžeš mi prosím?" naliehavo sa opýta.
,,Ak to bude možné.." zasmeje sa.
,,Potrebujem od teba láskavosť, Palomita." povie a chvíľu sa odmlčí. ,,Môžeš mi zistiť kde je ubytovaná Victoria? Prišla sem do Francúzska za mnou, no trochu sme sa pohádali. A potrebujem ju nájsť."
,,Noo ja neviem Ava." znervóznie.
,,Prosím Palomita, si moja jediná záchrana. Iba ty mi môžeš pomôcť." prosebne sa ju snaží presvedčiť.
,,Ale ako?" nevie čo by mala urobiť.
,,Až sa s tebou spojí Victoria, len tak medzi rečou sa opýtaj kde je. V akom hoteli alebo hocičo. A zapíš si to prosím. Potom mi zavolaj, dám ti číslo." navrhne.
,,No dobre, budem sa snažiť." súhlasne prikývne na túto dohodu.
,,Veľmi ti ďakujem. Dúfam, že to urovnáme." povzdychne si.
Ava jej dá svoje číslo, rozlúčia sa a položí.
Tak a je to, už len počkať čo zistí Paloma. Dovtedy musí Ava čakať a premýšľať. Premýšľať o tom čo vlastne povie Victorii. Ako jej to celé vysvetlí?
Prečo sa to muselo stať práve vo chvíli ked prišla? Ani len netušila, že Victoria má prísť. Veď len včera spolu volali a nič jej nespomínala. Asi ju chcela prekvapiť.
A prečo ju vôbec Daniella pobozkala? Akoto, že si nevšimla že sa jej páči? Trávia spolu celé dni, no nikdy by si nebola pomyslela, že to dievča sa do nej zamiluje. Ach to je pohroma. Prečo sa stále niečo takéto deje? To nikdy nebude kľud? Nikdy nebude šťastná?