Kapitola 31

196 39 10
                                    

O 3 mesiace neskôr
Za uplynulé mesiace sa toho tak moc nezmenilo.
Alma chodila na terapie a liečila sa. Záchvaty už nemávala, no myšlienky o tom aká je tučná mávala stále. Našťastie mala oporu v mame a doktorovi a občas aj v otcovi. Aj keď s ním už tak často nebývala. Pretože Carlos trávil väčšinu času s Carolinou. Skutočne sa o ňu začal starať a začal premýšľať nad tým, že kúpi väčší byt alebo dom, aby malo kde jeho dieťa vyrastať. Carolinin byt bol príliš malý na to, aby v ňom vyrastalo dieťa. A chcel pre to malé to najlepšie, aj keď bol stále na pochybách či je skutočne jeho. No na Caroline mu záležalo a chcel až je zdravá a šťastná.
Victoria zas pracovala na nejakom novom projekte, novej príchuti ich piva. Zostrojovali recept, aby mal správny pomer surovín a výbornú chuť. Takže trávila dni v továrni. Keď už konečne mali vyvážený pomer surovín a chuti, mohla sa pustiť do výroby. Začať ho vyrábať a plniť fľaše. A taktiež začať s reklamou a oslovovať obchodných partnerov, aby ich produkt mohol ísť do predajní čo najskôr a mal veľký dopyt.
Písaniu sa teraz moc nevenovala. Jednak na to nemala moc čas kvôli práci a jednak nemala inšpiráciu. Nič zasadne sa v jej živote nestalo, a tak nemala o čom písať.
Ava samozrejme trávila čas v práci s Victoriu. Všade chodila s ňou a chránila ju. Išla na každú jednu ochutnávku, každé jedno stretnutie a akcie. Jednoducho kde bola Victoria, tam bola Ava.
Čoraz viac bola Ava zamilovaná do Victorie. Páčilo sa jej aká je ambiciózna a ide si za svojim cieľom a urobí všetko preto, aby to bolo čo najlepšie. Kiežby takáto bola aj čo sa týka jej života. Keby si tak išla za tým čo cíti. A to Avu zraňuje aj keď o tom nehovorí.

Victoria sedela u seba v kancelárii a pozerala do notebooku. Prezerala si návrhy na plagáty jej nového piva či sa jej nejaký zapáči. V tom niekto zaklopal na dvere a vošiel vzápätí dnu.
,,Dáte si kávu seňora?" opýtala sa Ava, držiac dve šálky kávy na tácke v rukách.
Victoria zdvihla zrak od notebooku a zapozerala sa s úsmevom na Avu. V očiach Victorie sa zablislo, jej hnedé oči žiarili šťastím a pozerali na Avu. Úsmev na jej perách spôsobil dve malé jamky na oboch lícach. Jej svetlé blond vlasy na nej žiarili tiež a zdôrazňovali ju. Zopár jej ich cez obočie padalo do oka kým pozerala na Avu ako tam stojí.

,,Áno Ava, ďakujem

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

,,Áno Ava, ďakujem." s úsmevom odpovedala.
Ava jej podala šálku kávy a ako jej ju vkladala do rúk, ich prsty sa na moment spojili. Obe sa zadívali tej druhej do oči a ticho na seba pozerali. Potom Ava pustila tu šálku a Victoria si ju pritiahla k sebe. Ava si sadla na stoličku z druhej strany stola a napila sa kávy.
,,Máte ešte veľa práce?" opýtala sa Ava.
,,Už ani nie. Už len vyberám z návrhov na plagát. A vôbec si neviem vybrať." potriasla jemne hlavou a potom sa aj ona napila kávy.
,,Smiem?" naklonila hlavu smerom k notebook.
,,Iste, budem rada ak mi poviete svoj názor." milo odpovedala.
Ava teda vstala a obišla stôl. Postavila sa vedľa točiacej stoličky, na ktorej sedela Victoria a naklonila sa kúsok k notebooku. Kým Victoria otvárala priečinok s návrhmi, Ave skĺzol pohľad však na niečo úplne iné. Ako tam stála vedľa nej a bola naklonená, jej pohľad upútal veľký výstrih na Victoriinom saku. Vrchný gombík mala rozopnutý a tak sa Ave naskytol pohľad na jej poprsie. Nevedela od neho odtrhnúť oči. Zadívala sa a na chvíľu nevnímala.
,,Takže toto je prvý návrh. Čo hovoríte?" opýtala sa Victoria, avšak odpoveď nedostala. ,,Ava?" oslovila ju.
Victoria naklonila hlavu a zdvihla zrak a všimla si zamyslenú Avu hľadiacu na jej dekolt. Musela sa nad tým zasmiať, pretože netušila, že niečo také sa v Ave skrýva. Mala ju za slušne dievča so zábranami.
Jej smiech vyrušil Avu z myšlienok a tá potriasla hlavou.
,,Hmm?" zaskočene sa opýtala.
,,Len ste ma nevnímali, ale už viem prečo." s úsmevom povedala a zapla si vrchný gombík na saku.
,,Pardon." ospravedlnila sa s jemným hláskom a začervenali sa jej líca. Potom už pozerala na notebook.
Victoria si pomyslela aká je rozkošná a vrátila sa k obrazovke notebooku. Začala Ave ukazovať rôzne návrhy a Ava ich hodnotila či sa jej páčia alebo nie. Tiež si najprv nevedela vybrať, no nakoniec sa obe zhodli na jednom, ktorý je z nich najlepší či už vzhľadom, ale aj sloganom.
,,Ďakujem za pomoc." usmiala sa vstala.
,,Hocikedy seňora." milo odpovedala.

Nečakaná vášeňWhere stories live. Discover now