O 3 mesiace neskôr
Za uplynulé mesiace sa toho tak moc nezmenilo.
Alma chodila na terapie a liečila sa. Záchvaty už nemávala, no myšlienky o tom aká je tučná mávala stále. Našťastie mala oporu v mame a doktorovi a občas aj v otcovi. Aj keď s ním už tak často nebývala. Pretože Carlos trávil väčšinu času s Carolinou. Skutočne sa o ňu začal starať a začal premýšľať nad tým, že kúpi väčší byt alebo dom, aby malo kde jeho dieťa vyrastať. Carolinin byt bol príliš malý na to, aby v ňom vyrastalo dieťa. A chcel pre to malé to najlepšie, aj keď bol stále na pochybách či je skutočne jeho. No na Caroline mu záležalo a chcel až je zdravá a šťastná.
Victoria zas pracovala na nejakom novom projekte, novej príchuti ich piva. Zostrojovali recept, aby mal správny pomer surovín a výbornú chuť. Takže trávila dni v továrni. Keď už konečne mali vyvážený pomer surovín a chuti, mohla sa pustiť do výroby. Začať ho vyrábať a plniť fľaše. A taktiež začať s reklamou a oslovovať obchodných partnerov, aby ich produkt mohol ísť do predajní čo najskôr a mal veľký dopyt.
Písaniu sa teraz moc nevenovala. Jednak na to nemala moc čas kvôli práci a jednak nemala inšpiráciu. Nič zasadne sa v jej živote nestalo, a tak nemala o čom písať.
Ava samozrejme trávila čas v práci s Victoriu. Všade chodila s ňou a chránila ju. Išla na každú jednu ochutnávku, každé jedno stretnutie a akcie. Jednoducho kde bola Victoria, tam bola Ava.
Čoraz viac bola Ava zamilovaná do Victorie. Páčilo sa jej aká je ambiciózna a ide si za svojim cieľom a urobí všetko preto, aby to bolo čo najlepšie. Kiežby takáto bola aj čo sa týka jej života. Keby si tak išla za tým čo cíti. A to Avu zraňuje aj keď o tom nehovorí.Victoria sedela u seba v kancelárii a pozerala do notebooku. Prezerala si návrhy na plagáty jej nového piva či sa jej nejaký zapáči. V tom niekto zaklopal na dvere a vošiel vzápätí dnu.
,,Dáte si kávu seňora?" opýtala sa Ava, držiac dve šálky kávy na tácke v rukách.
Victoria zdvihla zrak od notebooku a zapozerala sa s úsmevom na Avu. V očiach Victorie sa zablislo, jej hnedé oči žiarili šťastím a pozerali na Avu. Úsmev na jej perách spôsobil dve malé jamky na oboch lícach. Jej svetlé blond vlasy na nej žiarili tiež a zdôrazňovali ju. Zopár jej ich cez obočie padalo do oka kým pozerala na Avu ako tam stojí.,,Áno Ava, ďakujem." s úsmevom odpovedala.
Ava jej podala šálku kávy a ako jej ju vkladala do rúk, ich prsty sa na moment spojili. Obe sa zadívali tej druhej do oči a ticho na seba pozerali. Potom Ava pustila tu šálku a Victoria si ju pritiahla k sebe. Ava si sadla na stoličku z druhej strany stola a napila sa kávy.
,,Máte ešte veľa práce?" opýtala sa Ava.
,,Už ani nie. Už len vyberám z návrhov na plagát. A vôbec si neviem vybrať." potriasla jemne hlavou a potom sa aj ona napila kávy.
,,Smiem?" naklonila hlavu smerom k notebook.
,,Iste, budem rada ak mi poviete svoj názor." milo odpovedala.
Ava teda vstala a obišla stôl. Postavila sa vedľa točiacej stoličky, na ktorej sedela Victoria a naklonila sa kúsok k notebooku. Kým Victoria otvárala priečinok s návrhmi, Ave skĺzol pohľad však na niečo úplne iné. Ako tam stála vedľa nej a bola naklonená, jej pohľad upútal veľký výstrih na Victoriinom saku. Vrchný gombík mala rozopnutý a tak sa Ave naskytol pohľad na jej poprsie. Nevedela od neho odtrhnúť oči. Zadívala sa a na chvíľu nevnímala.
,,Takže toto je prvý návrh. Čo hovoríte?" opýtala sa Victoria, avšak odpoveď nedostala. ,,Ava?" oslovila ju.
Victoria naklonila hlavu a zdvihla zrak a všimla si zamyslenú Avu hľadiacu na jej dekolt. Musela sa nad tým zasmiať, pretože netušila, že niečo také sa v Ave skrýva. Mala ju za slušne dievča so zábranami.
Jej smiech vyrušil Avu z myšlienok a tá potriasla hlavou.
,,Hmm?" zaskočene sa opýtala.
,,Len ste ma nevnímali, ale už viem prečo." s úsmevom povedala a zapla si vrchný gombík na saku.
,,Pardon." ospravedlnila sa s jemným hláskom a začervenali sa jej líca. Potom už pozerala na notebook.
Victoria si pomyslela aká je rozkošná a vrátila sa k obrazovke notebooku. Začala Ave ukazovať rôzne návrhy a Ava ich hodnotila či sa jej páčia alebo nie. Tiež si najprv nevedela vybrať, no nakoniec sa obe zhodli na jednom, ktorý je z nich najlepší či už vzhľadom, ale aj sloganom.
,,Ďakujem za pomoc." usmiala sa vstala.
,,Hocikedy seňora." milo odpovedala.
YOU ARE READING
Nečakaná vášeň
RomanceVictoria, bohatá žena na úrovni a Ava, obyčajné dievča z vidieka, sú dve celkom rozlišné ženy. Stará vs mladá žena, bohatá vs chudobná, vydatá vs slobodná. Proste tie najväčšie protiklady, ktoré by sa nikdy nestretli ani len pohľadom. Lenže osud t...