Nečakaná vášeň

Kapitola 50

Prišli lekári a okamžite museli Eduarda naložiť na nosítka a vziať ho do nemocnice.
,,Čo sa mu stalo prosím vás?" opýtala sa rozrušená Victoria.
,,Seňor utrpel infarkt, musíme ho vziať do nemocnice." odpovedal jeden z nich.
,,Pre boha.. bude v poriadku?" opýta sa so slzami v očiach. Aj keď jej otec vždy strpčoval život, stále to je jej otec a bojí sa o neho.
,,To zistíme v nemocnici." odpovedal a zobrali ho do sanitky.
Victoria tam ostala stáť a pozerala za nimi. Ako sa toto mohlo stať? Ava ju objala zo zadu a snažila sa ju upokojiť. No Victoria sa celá triasla.
Luciu zas objal Felix. Aj keď obaja k nemu nechovali lásku. Lucia mu nikdy neodpustila to ako sa k nej choval a stále chová, no aj tak bola z toho nepokojná.

Oslava sa pomaly rozpúšťala po tejto udalosti. Ľudia začali odchádzať až tam napokon ostali len oni štyria.
,,Mali by sme ísť domov." vyhlásila Lucia.
,,Ale čo otec? Nemali by sme ísť za ním?" opýtala sa Victoria.
,,Teraz nás aj tak k nemu nepustia." odpovedala.
,,Lucia má pravdu. Bežte sa domov vyspať a zájdete za ním zajtra." súhlasne odpovedal Felix.
A tak aj teda urobili. Pobrali sa von z budovy ku autám.
,,Lucia, ideš domov s nami?" opýtala sa Victoria.
Ona pozrela na Felixa a nevedela či ísť domov alebo ísť s ním.
,,Choď so sestrou, zajtra sa uvidíme." usmial sa na ňu.
,,Dobre teda." objala ho na rozlúčku a on sa vybral k svojmu autu. Nasadol a odišiel.
Ava zatiaľ otvorila zadné dvere auta pre obe sestry, ktoré si postupne sadli. Zavrela za nimi dvere a prešla na druhu stranu auta. Sadla si za volant a naštartovala.
,,Viki, som rada, že si sa konečne postavila za svoje šťastie." usmiala sa a chytila ju za ruku Lucia.
,,Ďakujem sestrička." úsmev jej opätovala a pozrela na ňu. ,,Vždy som ti to závidela. Ty si sa vždy vedela postaviť za to čo si chcela."
,,Občas je to ťažké aj pre mňa." priznala.

Vošli všetky tri do domu a zastali v hale.
Victoria chytila Avu za ruku a pozrela na ňu. ,,Môžeš si ísť ľahnúť láska. Ostanem s Luciou."
,,Vážne?" uistila sa a keď jej prikývla na to, tak jej venovala jemnú pusu na líce. ,,Dobrú noc teda."
,,Dobrú noc." odpovedala jej a Ava odišla do svojej izby.
,,Som za vás tak rada. Konečne môžete byť šťastné." usmiala sa a sadla si na sedačku v hale.
,,Ako to myslíš?" opýtala sa a prisadla si k nej.
,,No vieš.." začala. ,,Tak nejak som vedela o vašom vzťahu už dávnejšie."
,,Vedela?" prekvapene sa opýta.
,,No niečo som si všimla už pred tým, ale potom som náhodou otvorila tvoj príbeh v notebooku a všetko mi došlo." zasmiala sa jemne.
,,Lucia!" zvolala a pozerala na ňu s prekvapením.
,,Rešpektovala som tvoje rozhodnutie, že o tom nechceš hovoriť." usmiala sa milo.
Victoria si povzdychla a na chvíľu sa odmlčala. Potom prehovorila: ,,A čo ty a Felix?"
Lucia jemne sčervenela. ,,No najprv mi prišiel mail od Marca. Jeho meno mi bolo vždy známe ako herečke. Chcel sa stretnúť." usmievala sa. ,,Bol veľmi sympaticky a milý. A riešili sme len prácu. Každým stretnutím bol pre mňa zaujímavejší. Až mi jedného dňa povedal kto je a prekvapilo ma to. Jeho tvár som si z detstva nepamätala, no aj tak som vedela koľko pre teba znamenal." poznamenala a Victoria len na to prikývla.
,,No napriek tomu moje city k nemu rástli. Až som tomu prepadla úplne." mierne zahanbene priznala.
,.To je v poriadku sestrička. Ak ťa to má urobiť šťastnou, choď do toho." uistila ju. ,,Ja ťa budem vždy podporovať vo všetkom."
,,Ja teba tiež." radostne ju objala.

Ráno keď Ava vstala a obliekla sa, zašla za Victoriou do izby. Otvorila dvere a zbadala ako ešte spí. Podišla k jej posteli a sadla si na kraj. Naklonila sa k nej a jemne ju pobozkala na čelo. Victoria jemne zatriasla hlavou do strán a unavene zavzdychala.
,,Šššš.." pohladila ju Ava po vlasoch.
Victoria otvorila rozospato oči a zbadala nad sebou Avu. Jemne sa pousmiala a natiahla k nej ruku, ktorú jej položila na rameno. ,,Dobré ráno láska."
,,Dobré ráno miláčik." usmiala sa Ava a venovala jej vrúcny bozk na pery.
,,Takto sa chcem prebúdzať každé ráno." usmiala sa.
,,Už nám v tom nič nebráni." zasmiala sa Ava.