Victoria, bohatá žena na úrovni a Ava, obyčajné dievča z vidieka, sú dve celkom rozlišné ženy.
Stará vs mladá žena, bohatá vs chudobná, vydatá vs slobodná. Proste tie najväčšie protiklady, ktoré by sa nikdy nestretli ani len pohľadom.
Lenže osud t...
Išiel čas a Victoria s Avou stále úspešne skrývali svoj vzťah. Jediná kto o tom vedela bola Alma, ktorá našťastie nič nepovedala, no za to sa s matkou nerozprávala. Vzdialila sa od nej a nechcela s ňou rozprávať. Žila si svoj život s priateľmi. Carlos býval u Caroliny a bol z nich celkom šťastný pár. Ozaj si ju obľúbil a na dcéru sa už tešil. Keď bol s Carolinou, bol z neho iný človek. Bol milý a láskavý a starostlivý. Taký, aký býval kedysi.
,,Victoria, Victoria poď dole!" kričala z haly Paloma. Victoria započula ten krik a vyšla z izby. ,,Čo sa deje Paloma? Prečo tak kričíš?" ,.Len sa poď pozrieť kto prišiel." nadšene povedala a odišla. Victoria podišla ku schodom a schadzala dole, v tom zbadala štíhlu a nižšiu brunetku s vlasmi po plecia s čelenkou vo vlasoch. Oči rovnako hnedé ako má Victoria, len užšie. Dlhý nos, na konci mierne zaoblený. Pery úzke, ale široké. Bledá pokožka len robila krásny podklad pre tie tmavé oči a svetlo červené pery. Má na sebe bielu blúzku a čierne nohavice, čierne lodičky a cez plece malú čiernu kabelku. S úsmevom sa pozerala na Victoriu. ,,Sestrička, ty si sa vrátila." tešila sa Victoria. ,,Áno, Viki." odpovedala šťastne a keď sa ocitla pred ňou, objala ju pevne. ,,Lucia (čítaj LuSia), chýbala si mi." šepne jej a pohladí ju po vlasoch. ,,Ukáž sa mi, nech si ťa obzriem." ústupi o krok vzad a prezrie si svoju drahú sestru, ktorú už dlho nevidela. ,,Vôbec si sa nezmenila. Si stále moja krásna malá sestrička." ,,Ach Viki." zasmeje sa. ,,Tak poď, porozprávaj mi ako bolo v Európe." ukázala na gauč a podišla k nemu. Pozrela s láskou na svoju sestru a čakala čo jej všetko porozpráva. Svoju sestru zbožňovala a chýbala jej.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Lucia si sadla k nej a začala jej rozprávať o jej posledných 2 rokoch. Sú to 2 roky čo sa nevideli, naposledy keď bola Victoria na služobnej ceste v Paríži a stretli sa tam spolu. Lucia už 20 rokov nežije v Mexiku. V pätnástich ušla z domu a cestovala rôzne po svete. S otcom nikdy dobré vzťahy nemala, to bol aj dôvod prečo odišla. Už nezvládala to večné otcove staranie sa do jej života, čo má a nemá robiť, ako má žiť a s kým.. Vždy sa nepekne pohádali a jedného dňa už toho na ňu bolo priveľa, zbalila si veci a odišla. ,,Po tvojom odchode som odišla do Mníchova, kde sme skúšali nové predstavenie. A nakoniec bolo úspešne a vypredali sme celé sály." s nadšením spomínala. Lucia sa živí ako herečka. Zatiaľ hrá len v divadlách, pretože žiadna filmová rola sa jej ešte neušla. Nemá také kontakty a taktiež nemá s tým skúsenosti. Ale je to jej sen, raz by chcela hrať v nejakom filme. ,,Potom som bývala nejaký čas v Prahe, bez práce. Len tak som sa flákala. Bolo tam ozaj nádherne, ani si to nevieš predstaviť. Raz tam musíme ísť spolu." s úsmevom jej vyrozprávala všetko čo robila za posledné 2 roky. ,,A pred týždňom sme odohrali predstavenie v Lisabone a ja som si povedala, že je možno čas sa vrátiť domov, do Mexica, na nejaký čas. Tak som včera sadla do lietadla a som tu." zasmiala sa. ,,Som rada, že si tu. Ani nevieš ako som ťa potrebovala posledné mesiace." trochu smutnejšie povedala Victoria. ,,Čo sa stalo?" prekvapene sa opýtala. ,,To je na dlhé rozprávanie sestrička. Nechajme to na neskôr. Isto si unavená a chceš si oddýchnuť. Poď, Paloma ti pripravila jednu z izieb." A tak si Lucia vzala svoje veci hore do izby a hodila sa do postele. Unavená, do pár sekúnd zaspala.
Ráno Ava vstala, spala u seba v izbe pretože počula nejaké hlasy, tak nechcela ísť za Victoriou. Ako vždy si dala sprchu a potom zašla do kuchyne. Vzala si nejaké jedlo a uvarila si kávu. Ako tak sedela pri stole, prišli zrazu Diego, Paloma aj Ela. Diego začal chystať raňajky a Paloma povedala: ,,Od dnes chystáš o jednu porciu navyše Diegito." ,,Akoto Paloma?" prekvapene sa opýtal. ,,Vrátila sa Lucia a bude tu nejaký čas bývať." s úsmevom odpovedala. ,,Kto je Lucia?" opýtala sa prekvapene Ava. Nikoho s takým menom nepoznala. ,,Mladšia sestra seňory Victorie. Dlho žila v Európe a konečne sa vrátila." šťastná odpovedala. Áno, Victoria spomínala, že má sestru. Avšak nikdy nespomenula jej meno, ani jej o nej nerozprávala. V podstate nič o nej nevedela. A teraz tu bude bývať? Zvláštne. Po pár minútach už boli raňajky hotové. Ela ich odniesla Victorii a Lucii do jedálne. Ela Luciu nepoznala, pretože v dome začala pracovať iba pred pár rokmi keď už tu nebývala. A tak nervózne položila jedlo pred ňu a triasli sa jej ruky. ,,Pokojne Ela." zasmiala sa Victoria. ,,Prepáčte seňora Victoria." uklonila sa a rýchlo odišla. Obe sestry sa spoločne najedli a ešte sa trochu porozprávali. Keď v tom Victoria povedala: ,,Už musím do práce. Porozprávame sa keď prídem." ,,Dobre Viki." odpovedala jej. Victoria si zavolala Palomu až odkáže Ave, že už pôjdu, nech príde za ňou. Tak Ava prišla do jedálne a postavila sa kúsok od stola. ,,Volali ste ma seňora?" opýtala sa slušne Ava. ,,Áno Ava, už pôjdeme." usmiala sa jemne. ,,Aby som nezabudla, toto je moja sestra Lucia." ukázala a pozrela na ňu. ,,Lucia, toto je moja osobná strážkyna Ava." s veľkým úsmevom na perách ju predstavila. ,,Teší ma, seňorita." slušne povie Ava. ,,Viki, na čo ty potrebuješ osobnú strážkyňu?" prekvapene sa opýta, avšak všimla si ten veľký úsmev čo mala pred chvíľou jej sestra na perách. Niečo jej nesedí na tom. ,,Porozprávam ti o tom." usmeje sa. ,,Teraz už musím." vstane a prejde k nej. Venuje jej nežný bozk na líce a objatie a vyberie sa preč s Avou v pätách.
