Victoria, bohatá žena na úrovni a Ava, obyčajné dievča z vidieka, sú dve celkom rozlišné ženy.
Stará vs mladá žena, bohatá vs chudobná, vydatá vs slobodná. Proste tie najväčšie protiklady, ktoré by sa nikdy nestretli ani len pohľadom.
Lenže osud t...
,,Už mi povieš kam ideme?" opýta sa Ava. ,,Nie." zasmeje sa Victoria. ,,To je nefér." zasmeje sa tiež. Victoria zastaví auto na kraji cesty. A vystúpi z auta von. Ava teda vystúpi tiež. Z kufru auta vytiahnú svoje kufre, zavrie ho a zamkne auto. Kľúče si hodí do kabelky. ,,Poď, tadeto." ukáže hlavou a začne kráčať po chodníku. Tak ju Ava nasleduje. Odbočí ku vchodu nejakej budovy a otvorí dvere. Vojdú do budovy, ktorá je ozaj vysoká a vyzerá luxusne aj zvonku aj zvnútra. Prejdú ku výťahu a keď nastúpia, Victoria stlačí číslo 30. Ava si pomyslí či má skutočne táto budova až 30 poschodí. Začnú stúpať hore a Ava pozrie na Victoriu, ktorá stojí hneď vedľa nej. Tá zacíti ten pohľad a pozrie na ňu tiež. Pozerajú si do oči a usmievajú sa. Výťah zastaví a otvorí sa. Vyjdú z neho von a ocitnú sa na streche. Keď sa Ava obzrie, zbadá ostatne budovy okolo seba a zacíti studený vietor narážajúci na jej pokožku. Od chladu jej naskočia zimomriavky po tele. ,,Čo tu robíme?" opýta sa. ,,Poď, uvidíš." chytí ju za ruku a s úsmevom kráčajú od výťahu ďalej . Strecha je celkom veľká a tak kráčajú na jej druhý koniec. V tom sa pred nimi týči čierny vrtuľník. Pred ním stojí muž, ktorý už netrpezlivo preskakuje z nohy na nohu od zimy. ,,Zdravím seňora Victoria." povie ten muž keď k nemu pristúpia. ,,Dobrý deň. Rodolfo, všakže?" usmeje sa milo. ,,K vaším službám." mierne sa ukloní na znak úcty. ,,My budeme letieť?" opýta sa prekvapene Ava. ,,Áno, láska." prikývne. ,,Páni, ešte som nikdy neletela." prizná nervózne. ,,Neboj sa, budeme spolu." pevne ju chytí za ruku a nastúpia dnu.
Po pár hodinách letu, začne pomaly klesať ich vrtuľník. Keď pristanú a vystúpia, Ava sa obzrie okolo seba. Sú na nejakej pláži. Moc ľudí tam v okolí nie je, ale za to je tam nádherne. Vyberú si kufre a ustúpia od vrtuľníku ďalej, aby mohol vzlietnuť a odísť. Rozvírený vietor, zmiešaný s pieskom na pláži, vzniknutý vďaka točiacim sa vrtuliam sa postupne začal ukľudňovať a Ava pocítila príjemný teplý slnečný lúč na svojej ruke. ,,Tak láska, vitaj v Španielsku." usmeje sa. ,,V Španielsku?" prekvapene žasne a obzerá sa okolo seba. Nádherne čistá azurová farba mora, ktorého vlny narážajú na okraj pláže, pokrytej svetlučkým pieskom. Piesok ba priam až žiari, keď na neho padajú slnečné lúče.
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
,,Je tu nádherne." povie nadšene Ava. ,,Ako ťa toto napadlo?" ,,Vedela som, že sa ti tu bude páčiť." usmeje sa a chytí ju za ruku. Pritiahne si ju k sebe a vášnivo ju pobozká. Chvíľu sa bozkávajú a užívajú si to, keď v tom sa Ava odtiahne. Chytí Victoriu za ruku a rozbehne sa bližšie k moru. ,,Čo robíš?" prekvapene sa opýta, ale aj tak beží s ňou. ,,Poďme si zaplávať." zasmeje sa. Vbehnú spolu do vody aj keď sú oblečené. Postupne sa im ponára telo. Od členkov, kolien, stehien až sú vo vode až po pás. V tom ich zasiahne jemná vlna a ony skončia celé mokré. Ava objíme Victoriu a hodí sa do vody. Obe skončia pod vodou na pár sekúnd a keď sa vynoria, pozrú na seba. Victoria sa zasmeje a ošpliecha vodou Avu priamo do tváre. ,,Takže takto." smeje sa Ava a oplatí jej šplechnutie. Takto sa spolu bláznia vo vode ako malé deti a užívajú si ten moment. Absolútne nevnímajú svet okolo seba. V tento moment nemyslia na nič. Na rodinu, priateľov, novinárov, na svet.. na nič jednoducho. Len jedna na druhú a na túto chvíľu, keď sú spolu a šťastné. A presne toto potrebovali obe, byť niekde kde môžu byť samé sebou. Bez ľudí, ktorí ich odsudzujú. ,,Dobre dobre, mier." vystrie ruky nad seba Victoria. ,,Vzdávam sa." Ava sa usmeje a podíde k nej teda. Zrazu ju pevne chytí za zadok a chrbát a zdvihne ju na ruky. Drží ju s ľahkosťou v náruči a usmieva sa. Zapozerá sa jej do očí a pobozká ju. Potom sa aj s ňou v náručí zatočí dookola, no neudrží rovnováhu a obe padnú znova do vody. Obidve sa na tom zasmejú. Po chvíli ležania na vlnách mora vstanú a vyjdú z vody von. Sadnú si na zem až vyschnú a užívajú si tie slnečné lúče ohrievajúce ich mokré pokožky. Ako sedia, Ava sa zakloní a ľahne si na chrbát. Victoria sediaca hneď vedľa nej urobí to isté. A tak ležia vedľa seba, keď v tom sa na seba pozrú. ,,Milujem ťa Ava." povie Victoria. ,,Milujem ťa Victoria." odpovie Ava.
