Nečakaná vášeň

Kapitola 5

Ako Victoria opustila kúpeľňu, išla ďalej hľadať Elu. Keď ju konečne našla, tak jej povedala až jej prinesie raňajky ku stolu a najedla sa spolu s dcérou a manželom pri ich stole. Rozprávala sa s manželom o pracovných veciach a Alma si vytiahla mobil a SMS-kovala si s kamarátmi.
,,Alma, prosím ťa. Odlož ten mobil pri stole!" ohriakol ju otec a ona ho nepočúvala.
,,Alma, počúvaj otca!" zvýšila hlas Victoria.
Na to sa ofučane postavila a odišla od stola.
,,Ach to je mi teda správanie." poznamenala Victoria a odpila si z kávy.
,,To ju prejde časom. Ona dospeje." milo odpovedal jej manžel.
,,Dúfam, že máš pravdu."

O 10 minút už sedela Victoria v aute, ktoré šoférovala Ava a viezla ju do jej firmy. Musela si zapnúť GPS, aby tam trafila, pretože mesto vôbec nepozná. Je obrovské a ona tu bola len párkrát.
Ava zaparkovala auto pred budovou kde jej Victoria povedala a vystúpila z auta von. Rýchlo prešla na druhú stranu a otvorila Victorii dvere.
,,To ste nemuseli Ava." milo povedala a vystúpila von.
,,Ale chcela som." žmurkla na ňu s úsmevom na tvári.
Nasledovala ju teda do budovy a vyšli výťahom až úplne hore. Ocitli sa na chodbe kde sa nachádzala jedna žena čo dvýhala telofonáty a prepájala ľudí do jednotlivých kancelárií. Tá sedela za dlhým pultom. Chodba mala žlté steny s plagátmi nejakého muža držiaceho fľašu piva. Bol tu aj jeden gauč, 2 stoličky a malý stôl a veľa dverí, ktoré viedli do rôznych kancelárií.
Victoria povedala Ave až ju čaká tu na chodbe, že vo vnútri v kancelárií jej nič nehrozí. Tak si Ava sadla na ten gauč a všimla si nejaké časopisy vedľa neho. Nejaké vzala a začala si čítať. Boli o móde, jedle a rôznych celebritách. Aj keď sa o to nikdy nezaujímala, tak aspoň si nimi skrátila chvíle čakania.
,,Zdravím, ja som Ines. Dáte si kávu, čaj alebo vodu?" spýtala sa tá žena od telefónu Avy.
,,Ja som Ava. A čaj by som si dala, ďakujem." odpovedala.

O týždeň
Ava si už pomaly zvykla na svoju novú prácu a nový život. V týždni chodila do práce s Victoriou na pól dňa a potom už ostávala doma. Jedine v jeden deň mala Victoria nejaké pracovné stretnutie večer o 20:00 a tak musela ísť Ava s ňou.
Ich vzťah bol profesionálny, no občas mali nejaké momenty kedy na seba pozerali bez slov a obe sa usmievali. Alebo keď do seba narazili. Keď Ava otvárala dvere od auta a počkala kým Victoria prejde prvá cez dvere. Správala sa k nej naozaj milo a Victoria si to všímala. Vždy jej sčervenali líca a cítila divné vybrujúce pocity po celom tele len keď na Avu pozerala. Len slepý by si nevšimol tú atmosféru medzi nimi. Jedna druhú si vážili. Avšak obe vo vnútri cítili ten pocit, ktorý si nevedeli ani jedna vysvetliť. Akoby ich niečo k sebe priťahovalo. Neviditeľná sila, ktorá sa nedá ovládať aj keď sa o to pokúšajú.

Ava si všimla, že Victoria každý deň chodí do jednej miestnosti kde nechodí nik iný. Nikdy tam nevidela vstúpiť nikoho iného ako ju. Pravidelne každé poobedie tam vstúpi a odchádza až večer. Čo je to za miesto za tými dverami? Čo tam sama robí? Každý deň nad tým premýšľala. Má tam ísť alebo nemá? Bude moc odvážne a bude riskovať svoju prácu ak to urobí? Alebo to nechá tak? Veď jej nič do toho.
Nevedela sa rozhodnúť a ani nevedela prečo. Prečo jej na tom tak záleží kam tá žena chodí?
No dnes keď prišli z práce sa rozhodla. Večer keď budú všetci spať tam pôjde. Chce zistiť čo tam je.
Keď prišli domov Ava ostala v kuchyni sedieť s Elou, celkom si rozumeli, pretože boli približne v rovnakom veku. Stali sa z nich kamarátky. Sedeli v kuchyni a rozprávali sa a Victoria medzi tým vošla do tej miestnosti a zavrela za sebou dvere. Bolo 15:00.
Ava si chcela skrátiť čas a tak sa rozhodla, že si zacvičí. Prezliekla sa do šortiek a športovej podprsenky. Vlasy si zopla do chvostu. V miestnosti pre zamestnancov bola menšia posilovňa. To vybavenie tam mal Jose, osobný strážca seňora.
Ava si vzala CD so svojou obľúbenou country hudbou a vložila ho do prehrávača. Cvičilo sa jej lepšie pri hudbe ako v tichosti. Najprv si ponaťahovala končatiny a urobila zopár ľahkých cvikov sama. Potom zdvihla malé 5kg činky do každej ruky a začala cvičiť s nimi. Napokon si ľahla na sedačku pod dlhú veľkú činku a začala ju zdvíhať nad seba. Mala tam nastavené kotúče (závažie) čo tam nechal Jose a to bolo asi 70kg. A ona to zdvíhala s ľahkosťou.
V tom istom čase však Victoria na chvíľu vyšla z tej miestnosti do kuchyne, aby si nabrala kávu do šálky. Započula však nejakú hudbu a tak sa vydala za zvukom a opatrne otvorila dvere, ktoré viedli do miestnosti pre zamestnancov. Zbadala tam Avu ako cvičí a tak sa schovávala za dverami a opatrne ju spoza nich sledovala. Zapozerala sa na jej svaly na rukách, ako sa jej napínali zakaždým keď zdvihla činku hore. Victoria pootvorila ústa od úžasu a nemohla sa vinadívat aké má veľké svaly. Nevedela si ani len predstaviť zdvihnúť jednu malú činku do ruky a nie ešte tak obrovské závažie. Obdivovala ju. Neskôr jej pohľad zašiel nižšie. Na jej hruď a dva kopčeky, ktoré sa z nej vypínali. Jej prsia boli tak dobre tvarované a ticho jej závidela. Pretože po tehotenstve a kojení dieťaťa sa tie jej uplne natiahli a stratili pevnosť akú mali pred tým.
Ava ešte raz zdvihla činku a napokon ju položila. Posadila sa a napila sa vody. Bradavky jej od cvičenia stáli a presvitali cez podprsenku, ktorú mala na sebe.
Victoria si to ihneď všimla a zakusla sa do spodnej pery. Celkom ju to dráždilo a znervóznela z toho. Trochu viac sa naklonila, lenže to už zavŕzgali dvere a Ava sa ihneď strhla od ľaknutia, obzrela sa čo sa deje. Všimla si vo dverách Victoriu ako tam stojí a hryzie si peru. Asi si uvedomila čo sa deje.
,,Vy ma sledujete seňora?" opýtala sa a zasmiala sa.
,,Ja? Čo? Nie, určite nie. Ja len.." nevedela čo má odpovedať a tak jej rýchlo napadla najväčšia blbosť na svete. ,,Počula som hudbu a zaujala ma. Tak som išla za zvukom až zistím od kiaľ to ide." rýchlo zo seba nervózne dostala.
Ava sa z chuti zasmiala a postavila sa. Prešla k prehrávaču, vytiahla CD a vložila ho do obalu. Prišla k Victorii a podala jej ho. ,,Toto je moja obľúbená hudba s obľúbenými pesničkami. Požičiam vám ich ak sľúbite, že ich vrátite. Dostala som toto CD od svojej babky, je to jedna zo spomienok ktoré na ňu mám."
Victoria si všimla ako sa Ave vytratil na chvíľu úsmev z tváre keď hovorila o svojej babke. Pokrútila rukami a povedala: ,.Nie nie, to nemôžem prijať. Je to vaše."
,,Ale môžete. Na, berte. Dávajte mi na to pozor ale!" chytila ju za jednu ruku a CD s obalom jej vložila do ruky. Ešte chvíľu jej však tu ruku držala, no potom ich držiace ruky zdvihla a pobozkala ju na chrbát ruky. Zároveň ako ju bozkávala jej pozerala so zdvihnutým pohľadom do očí. Victoriou prešiel nečakaný prúd a elektrizoval ju po celom tele. Jej oči sa rozžiarili a usmievala sa.