Nečakaná vášeň

Kapitola 58

Potom čo Victoria utiekla z toho miesta, po tom hroznom zážitku čo prežila a videla na vlastné oči, celá rozrušená nasadla do najbližšieho taxíku, ktorý parkoval len kúsok opodiaľ.
,,K Hotelu Le Mens prosím." povie uplakane a sadne si na zadné sedadlá.
Čo sa to len práve stalo? Tak ona cestuje dlhé hodiny v lietadle len preto, aby prekvapila svoju drahú a konečne ju videla a stane sa niečo takto príšerné. Srdce sa jej trhá na milión kúskov a oči jej plačú od žiaľu. Čo len bude teraz robiť? Ako sa vráti domov? Bude sa pretvarovať, že je všetko v poriadku alebo sa to prevalí a všetci tí neprajníci na čele s jej otcom a dcérou budú mať reče typu "Ja som ti to hovoril/a!" ? Ako sa im len pozrie do očí? Všetka tá hrdosť, ktorú v sebe nosila a sila ísť proti všetkým, tie sa zrodili len vďaka Ave. Bez nej by nikdy nemala odvahu postaviť sa otcovi a stáť si za tým čo sama chce. Cítila, že ona je tou pravou, tou s ktorou chce prežiť zvyšok svojho života. Tou, ktorá jej pomôže prekonať všetky prekážky, nech by boli akokoľvek vysoké a obtiažne. Ale teraz, bez nej? Stráca odvahu, cíti ako z nej postupne opadáva a zaplavujú ju úplne iné pocity.
Keď ju taxikár vysadí pred hotelom, zaplatí mu a vystúpi. Vstúpi do hotela a namieri si to priamo do svojej izby, ktorú už má zaplatenú.
Zvalí sa okamžite na gauč a vydiera sa z nej naliehavý a hrdelný plač. Plač, ktorý vznikol priamo v hĺbke jej srdca a vylieva sa von z tela spolu s hlasnými stonmi zúfalstva.

O deň neskôr
Zvonenie telefónu, vybrujúceho na nočnom stolíku sa rozlieha po miestnosti. Jeho zvuk vytiahne Avu zo sveta myšlienok, v ktorom sa od včera nachádza. Sedí na posteli, s hlavou operetou o čelo postele. Ihneď sa poň natiahne a zdvihne, i keď nevie kto jej vlastne volá. Ale dúfa, že ona.
,,Prosím?" opýta sa hlasom, v ktorom poznať že plakala.
,,Ava, tu Paloma." odpovie do telefónu.
Tá sa ihneď poteší, že jej už Paloma zistila niečo o Victorii a bude môcť ísť za ňou nech je kdekoľvek. ,,Máš pre mňa dobrú správu, všakže?" radostne sa opýta.
Paloma však mlčí a neodpovedá.
,,Tak ma už nenapínaj!" nedočkavo nalieha.
,,Vieš ja.. no.." nadýchne sa nervózne. ,,Victoria sa vracia domov."
,,Čože? Kedy?" prekvapene sa vypytuje. Musí ju zastihnúť čo najskôr.
,,V tejto chvíli by už mala byť na letisku."
,,Ach bože môj, nie!" zhrozí sa Ava. Ak Victoria odletí, tak už ju nestihne. Čo má len teraz robiť?
,,Utekaj za ňou, možno ju ešte zastihneš." poradí jej Paloma.
Ohh áno, prečo ju to nenapadlo? To je skvelý nápad.

O ani nie 20 minút bola Ava na letisku. Vystúpila z taxíku a pomocou slepeckej palice, kráčala dnu. Veľa milých ľudí jej pomohlo a navigovali ju.
,,Prosím vás, nieviete kedy letí lietadlo do Mexika?" opýta sa jedného pána, ktorý sa akurát pýtal či jej môže nejako pomôcť.
,,Počkajte, pozriem sa." povie a zahľadí sa na tabuľu, kde sú rozpísané všetky dnešné lety. Nájde očami ten let a povie: ,,O 5 minút slečna."
,,Oh nie!" zvolá smutne.
Zrazu sa letiskom ozve rozhlas: "Toto je posledná výzva pre cestujúcich letu číslo LV1153 do Mexika, brána číslo C3 sa zatvára. Ukončite svoj nástup do lietadla."
Ava sa okamžite vybrala smerom k tej bráne, no vo chvíli keď tam pribehla jej akurát oznámili, že lietadlo práve vyštartovalo a chystá sa vzlietnuť z odletovej dráhy.
Celá zničená, skleslá a s plačom sa zosunula k zemi. Takže to nestihla. Nestihla vidieť Victoriu a porozprávať sa s ňou. Vysvetliť jej čo sa stalo. Všetko to bolo zbytočné. A teraz? Čo bude robiť so svojim životom teraz? Má sa vrátiť naspäť na kliniku a pokračovať v nekonečnej liečbe? Má sa vrátiť späť do Mexika a skúsiť to s ňou urovnať? Ale čo ak ju už nikdy nebude chcieť vidieť? Ostane sama na všetko? Vráti sa do svojho domčeku a naučí sa starať sama o seba v tomto stave kedy nič nevidí? Otázok milión, odpoveď žiadna.
Zrazu vstala a rozhodla sa, vráti sa do Mexika aj ona. A bude sa snažiť zachrániť svoj vzťah. Victoria je jediná osoba v jej živote, ktorá za to naozaj stojí. Nikoho iného už nemá, tak čo môže stratiť? Veď najväčšia strata by bola, keby stratí ju. A to nemôže dopustiť za žiadnych okolností.
Za pomoci ľudí sa ocitla pri okienku panej, ktorá jej ochotne povedala najbližší voľný let. Ten letí o týždeň. A hoci je to príliš dlhá doba, za ktorú sa môže udiať čokoľvek, Ava si ihneď kúpila letenku. Potom sa vrátila na kliniku kde mohla začať osnovať plán na získanie si Victorie. Má presne týždeň na to, aby vymyslela niečo čo bude fungovať. Niečo, čo jej katastrofálny život napraví.

A zatiaľ čo si Ava namáhala mozgové závity a využívala ich na plné obrátky, Victoria sa celá nešťastná vrátila domov a zavrela sa vo svojej izbe. Stratila záujem absolútne o všetko. O rodinu, o firmu, o priateľov. Až z toho začínala byť chorá. Ava bola, stále je, láskou jej života. Až pri nej si skutočne uvedomila čo je to tá žhavá, zmyselná a nehynúca láska, ktorá ti napĺňa srdce a ty zas na oplátku ponúkaš to isté naspäť. Práva láska, pri ktorej aj bez slov vieš, čo si ten druhý myslí a čo cíti.
Ako jej však Ava mohla takto ublížiť? Ako ju mohla zradiť? Milovala ju vôbec niekedy? Milovala ju tak veľmi ako ona miluje ju? Veď keď niekoho miluješ, tak nie je možné pomyslenie na inú osobu.
Aj keď by ju teraz mala nenávidieť za to čo urobila, jej láska je priveľká na to, aby zabudla a dokázala svoje city zmeniť. Stále ju miluje. Miluje a nevie či sa jej dokáže vzdať. Ako sa vzdať človeka, ktorého milujeme väčšmi než svoj život? Ako sa vzdať človeka, krorý je neodmysliteľnou súčasťou nášho vlastného bytia? Ako, len poviedzte ako.