Nečakaná vášeň

Kapitola 27

,,Čo tu robíš Kenna?" prekvapene sa opýtala Victoria.
,,Skôr čo tu robíš ty Viki?" opýtala sa so zdvihnutým obočím.
,,Bavím sa a učím Avu hrať bowling." v podstate hovorila pravdu. Aspoň jej časť.
,,To vidím." zasmiala sa.
Ava bola radšej ticho a nič nehovorila. Len pozerala na ne dve a dúfala, že z toho nebude problém. Ale ak je tá Kenna skutočne Victoriina kamarátka, tak nič nepovie. Však?
Podozrievavo sa Kenna pozerala na Victoriu. Victoria pozrela na Avu a tá pochopila, že chce na chvíľu ostať s Kennou sama.
,,Ospravedlňte ma, prosím." povedala a vzdialila sa od nich. Vybrala sa na toaletu až to nie je tak nápadné.

,,Tak? Hovor Viki!" nedočkavo čakala vysvetlenie.
,,Ako som povedala. Bavím sa a učím Avu hrať bowling. Čo je na tom zlé?" opýtala sa.
,,To, že si tu s nejakou ženou. A, že tá žena je tvoja zamestnankyňa." odpovedala jej s miernym opovrhnutím.
,,To neznamená, že nemôžeme byť priateľky." mykla ramenami.
,,Ale prečo práve s ňou?" zaujímala sa Kenna.
,,Lebo je to zaujímavá žena. Iná ako ostatné. Má zaujímavú osobnosť." povedala a usmievala sa pri tom.
,,Tak osobnosť.." ironicky sa zasmiala.
,,No tak Kenna, čo je toto za výsluch? Som snáď dospelá a môžem si priateľky vyberať aj sama." oduto odpovedala.
,,Ale Viki, neurážaj sa. Len sa o teba starám." s úsmevom odpovedala. ,,Ale dobre, radšej už pôjdem. Nechám ťa s tvojou priateľkou." pri slove priateľka použila zvláštny tón.
,,Maj sa Kenna." objala ju na rozlúčku a ona potom odišla.

Keď sa Ava vrátila k Victorii, už tam bola sama a čakala na ňu.
,,Už je neskoro, mali by sme sa vrátiť." skonštatovala Ava.
,,Súhlasím." s úsmevom prikývla Victoria.
A tak sa vybrali domov. Keď vstupovali hlavným vchodom, Victoria ďakovala Ave za krásny večer. Ava ju s úsmevom chytila za ruku, ani si to neuvedomila. A keď Victoria zacítila ich prepojené prsty, ich dotýkajúce sa pokožky, zrýchlil sa jej tep. S úsmevom vošli do domu a ocitli sa v hale pred schodmi.
,,Kedykoľvek seňora." zdvihla ich spojené ruky a pobozkala Victorii chrbát jej ruky.
Victorii stúpla jemná červeň do líc a vyčaroval sa jej veľký úsmev na tvári.
Avšak ten zmizol v momente, keď na nich prehovoril Carlos, ktorý sedel na gauči v hale a pozeral na nich.
,,Ale ale ale.. Kto, že sa to vrátil domov v týchto neskorých hodinách?" opýtal sa s uštipačným tónom v hlase.
Ava okamžite pustila ruku Victorii a otočila sa smerom k nemu.
,,Máš s tým nejaký problem Carlos?" opýtala sa odvážne Victoria, čo Avu prekvapilo. Kde nabrala toľko odvahy?
,,Nie, som rád, že svoje postelové scénky si nechávate mimo tohoto domu." uštedril im znova svoju narážku.
,,Už znovu si smiešny, Carlos!" naštvane sa odula Victoria. ,,Nezabúdaj, že to ty si svoje postelové scénky ťahal do mojej firmy."
On skrivil čelo a hnusne sa na ňu zazrel. A potom pozrel na Avu.
,,Tak čo? Aká je v posteli moja žena?" položil otázku smerujúcu na Avu.
,,Seňor, my ale.." chcela niečo povedať, no Victoria ju zastavila.
,,Nie Ava, nič mu nevysvetľujte. Nechajte ho veriť jeho smiešnym výmyslom." povedala.
Carlos venoval ešte nejaké poznámky obom, no napokon sa vybral do izby a nechal ich dve samé v hale.
,,Achh nemám náladu spať vedľa neho." povzdychla si Victoria. Vážne si užila tie chvíle s Avou a nechcela byť v blízkosti Carlosa. Začína ľutovať, že ho pustila späť k sebe do izby a do postele. Aj keď to bolo pre zdravie ich dcéry.
,,Rozumiem. Navrhla by som vám útočisko u seba, ale neviem či je to dobrý nápad." zamyslela sa.
,,To asi nie." jemne sa usmiala.
No nakoniec sa Victoria aj tak vybrala do svojej izby aj keď neochotne. A Ava do tej svojej.
Victoria sa prezliekla do nočnej košele a ľahla si do postele. Našťastie Carlos už spal a tak si ľahla chrbtom k nemu. Ako tak ležala, tak myslela na dnešný večer, myslela na Avu. V predstavách mala ten moment keď skočila na ňu a držala sa jej ako kliešť. Práve tento moment jej vyčaril úsmev na tvári. A s týmto pocitom zaspala.
Ava taktiež vošla do svoje izby, prezliekla sa do pyžama a ľahla si. Ležala na chrbte a myslela na Victoriu. Nedúfala, že s ňou zažije takýto večer niekedy. Skutočne si to užila. Taktiež myslela na ten moment kedy sa k nej Victoria rozbehla a skočila na ňu. Práve toto vôbec nečakala. No nemyslela ani na to prečo to urobila. Jednoducho ju pevne držala a užívala si ten moment akoby mali vlastný svet. Vlastnú bublinu, v ktorej sú len ony dve. Ony a nik iný. Nik kto by ich ohrozoval.
Ava na to ešte dlho myslela. Cítila tlkot svojho srdca pri každej sebamenšej spomienke. Achh ako ju milovala. Kiežby tak mohla Victoria milovať aj ju, no vedela, že to nikdy možné nebude. Dala jej to jasne najavo. Aj keď stále nechápala prečo je teda k nej Victoria taká milá. Prečo ju prijala späť do práce, do domu a išla s ňou dnes von. Prečo bola tak šťastná?
Nakoniec však usúdila, že to Victoria môže celé brať len ako priateľstvo. A aj keď by chcela omnoho viac, vystačila si s tým, čo jej ponúkala. Predsa len je to lepšie ako nič. Radšej bude po jej boku ako priateľka, akoby mala byť bez nej úplne.
S myšlienkami na Victoriu, Ava zaspala.