Nečakaná vášeň

Kapitola 48

Aj keď bola Alma stále naštvaná na svojho otca, aj tak zašla za ním, aby sa spoznala so svojou sestrou. Pozerala na ňu aj na otca a videla aký je šťastný. A niečo sa v nej pohlo. Tá zlosť, ktorá ju ťažila celé mesiace sa pohla a cítila to šťastie zo svojho otca. A ona mu v tom brániť nechcela. Udobrila sa s ním a objala ho. Znova sa s ním zblížila. Cítila vďaka tomu úľavu.
Neskôr ho bola pozrieť aj Victoria, keď sa o tom dopočula. Takéto novinky sa šíria rýchlo, o to rýchlejšie keď je to jej bývalý manžel.
Vydali sa tam spolu s Avou. Ava samozrejme počkala vonku a Victoria zatiaľ išla popriať zdravie tej malej.
Na jej prekvapenie sa jej Carlos ospravedlnil za to ako sa choval posledné mesiace. Skutočne ľutoval všetko a vie, že je to jeho chyba.
A aj keď ho Victoria nikdy nemilovala, ale tie roky čo s ním strávila boli krásne aj vďaka ich dcére. Nikdy sa k nej nesprával zle. A preto jej aj bolo ľúto to ako sa k nej choval. No teraz videla, že to skutočne ľutuje. Bolo to úprimné, a tak mu odpustila.

———————————————————————————

,,Ako počuješ." povedala Victoria Ave keď samé sedeli u nej v kancelárií.
,,A myslel to vážne?" prekvapene sa opýtala Ava.
,,Myslím, že áno. Bol úprimný." odpovedala.
,,Po všetkých tých mesiacoch, asi dostal rozum." zasmiala sa Ava.
,,Ale láska.." upozornila ju. ,,Tak nehovor. Narodila sa mu dcéra. To je podľa mňa dôvod na radosť. Preto mi to povedal."
,,Asi máš pravdu." podišla k jej stoličke z boku a pobozkala ju na líce.
,,Sme v práci láska. Môže hocikto prísť." upozorní ju, no aj tak sa rozplýva pod jej nežným bozkom.
,,No ták, nikto nepríde. Neboj sa." povie pomedzi bozky, ktorými smeruje na jej krk.
Victoria sa zachveje keď ucíti tie vlhké a jemné pery na jej krku snažiace sa ju celú vybozkávať.
Ava položí ruky na jej ramená a jemne jej ich stlačí. ,,Veď ty si celá stuhnutá." zrazu prekvapene prehlási. Jej ramená sú tvrdé ako kameň. ,,S tým musíme niečo urobiť. Daj si dole sako." povie jej.
Victoria neprotestuje a vyzlečie si ho.
Tak jej Ava začne najprv jemne stláčať ramená a krúživými pohybmi prstov jej masíruje jej stvrdnuté ramená.
,,Ach áno. Presne toto som potrebovala." zavzdychá Victoria.
,,Stále pracuješ a si v strese, musíš si aj odpočinúť. Inak to neodnesú len ramená nabudúce." odpovie jej strarostlivým tónom a stále ju masíruje.
Ešte chvíľu jej Ava masírovala stuhnuté ramená, kým necítila, že stuhnutie povolilo a koža bola pružnejšia. Victoria sa spokojne usmievala a zdvihla pohľad k Ave so slovami: ,,Ďakujem láska."
Ava k nej naklonila hlavu a namiesto odpovede ju pobozkala. Ruky z jej ramien skĺzli na jej prsia a jemne ich stlačila tiež. Victoria tíško vzdychla pomedzi bozky. Bola tak šťastná v jej prítomnosti. Slová nedokázali vyjadriť to čo cítila, pretože nikdy nič podobné necítila. Nikdy tak hlboko nikoho nemilovala a nikdy jej srdce nebilo pre inú osobu. Vždy bilo len pre ňu, ale od kedy pozná Avu sa to zmenilo. Akoby jej srdce zmenilo majiteľa a bilo pre neho.
Ava to cítila rovnako, nikdy nikoho takto nemilovala. V podstata už dlho nikoho nemilovala. Vždy ju všetci opustili, počnúc jej rodičmi a neskôr babkou až napokon aj jej vzťahy vždy skončili márne. Už ani nedúfala, že sa niekedy zamiluje, no prišlo to. Prišlo to v tej najneočakávanejšej chvíli jej života. Nikdy by si nebola pomyslela, že sa zamiluje do staršej ženy a ešte k tomu takýmto spôsobom. Zachrániť jej život aj keď ju nepozná a napokon sa do nej zamilovať. Scéna ako vystrihnutá z filmu, všakže?
Ale taký je osud. Osud to zariadil, že v tej chvíli sa aj Victoria zamilovala. Zamilovala sa do svojho záchrancu. Je to síce klišé, ale úplné iné ako všetci poznajú. Zamilovať sa do ženy bolo pre ňu niečo nové a iné. Tak trochu desivé. Preto sa toho tak bála.
No teraz tomu prepadla úplne. Je zamilovaná až po uši a vie, že nikdy nikoho nebude milovat viac ako Avu.
A presne vďaka týmto pocitom a myšlienkam nadobudla odvahu a zrazu prehovorila: ,,Myslím, že som pripravená výjsť s pravdou von."
,,Ako to myslíš?" prekvapene sa Ava opýta.
,,Že už našu lásku nebudeme skrývať." usmeje sa.
,,Myslíš to vážne?" s rozšírenými zreničkami na ňu pozerá.
,,Áno, láska." chytí Avu za ruku a usmieva sa. Pozerá jej s láskou do očí, plná šťastia a lásky. Tá radosť z nej priam vyžaruje a má jej na rozdávanie.

Ava jej ruku pevne stlačí a druhú ruku položí na ich spojené ruky. Najprv pozerá na ich ruky a potom zdvihne zrak ku Victorii. ,,Milujem ťa." povie radostne.
,,Ja teba tiež." s láskou odpovie a pobozkajú sa.