Nečakaná vášeň

Kapitola 9

,,Čo.. čo tu robíte?" vykoktala zo seba napokon Victoria.
,,Počula som svoju obľúbenú hudbu a došlo mi, že ju určite počúvate vy. Tak som chcela vedieť názor." uškrnula sa.
Victoria bola radšej ticho a trápne na ňu pozerala. Nikdy by si nebola predstavila, že ju niekto takto uvidí. Unášať sa vášňou z hudby.
,,A čo som nenašla? Nádhernú ženu, ktorá nádherne tancuje." žmurkla na ňu a prišla bližšie k nej.
,,Ja.. ale.." nevedela ani čo má povedať.
Ava jej položila ruku na pravú stranu tváre, prstom ju pohladila po líci a jemne sa usmievala. Pozerala jej priamo do očí a napokon povedala: ,,Ste nádherná, vášnivá žena. Avšak túto vášeň skrývate pred svetom ako vašu druhú tvár. Ľudia ani nevedia aká v skutočnosti ste."
,,A-ako...? Ako to viete potom vy?" zarazene sa na ňu pozrela. Vedela, že má Ava pravdu. Nikdy nikomu neukázala svoje maľby okrem Palomy. Nikdy netancovala s nikým tak ako tancovala teraz pred chvîľou. Nikto ju takú nepoznal.
,,Stačí mi pozrieť vám do oči a hneď poznám pravdu. Vo vaších očiach sa toho skrýva veľa, no ľudia si to nevšimnú." jemne ju hladila chrbtom ruky po líci a Victoria naklonila jemne hlavu.
,,Za tak krátky čas ma tak poznáte?" opýtala sa a zavrela na chvíľu oči. Vychutnávala si ten moment pod dotykmi Avy.
,,Videla som to vo vás vo chvíli keď sme sa spoznali. Pred svetom ste tá silná žena Victoria Peréz de Blanco. Avšak vo svojom vnútri, mimo ľudí ste len jemná Victoria, ktorá má city a chce aby jej city boli opätované." všimla si, že Victoria zavrela oči a tak sa odhodlala. Ruku, ktorú mala položenú na jej líci posunula dozadu za krk, naklonila sa bližšie k nej a pobozkala ju na líce.
Victoria jemne vzdychla a pootvorila ústa. Zrazu to zacítila. To spojenie medzi nimi. Ten prúd, ktorý jej rozvibroval každý jeden sval v tele. Pocit akoby sama neovládala svoje telo. Vnímala každý jeden pocit a každý jeden vnem. Dotyk Avinej ruky na jej krku, otisk pier na svojom líci, tu atmosféru, ktorá tam nastala.
Keď si Ava uvedomila, že Victoria na ten bozk nereagovala negatívne posunula svoje bozky nižšie a pobozkala ju na krku. Týmto bozkom spôsobila, že Victoria prehla svoje telo do zadu a nastrčila svoj krk bližšie k Ave. Ava ju hladila po krku a zároveň ju nežne bozkávala na ňom. Po pár sekundách zmenila smer svojich bozkov. Smerovala k jej ústam. Každý centimeter jej kože od krku až k ústam zmapovala svojimi bozkami. Za každým bozkom sa posunula o centimeter bližšie a znova ju pobozkala a takto pokračovala celú cestu.
Keď už sa ocitla pod dolnou perou, pobozkala ju pod peru a na chvíľu zastavila nad jej perami. Cítila jej zrýchlený teplý dych. Jej bušiace srdce, ktoré chcelo vyskočiť z hrude. Jej chvenie celého tela, ktoré čaká na moment kedy ich pery splynú v jedno a oddaju sa tej spoločnej vášni, ktorá medzi nimi nečakane vznikla. Ava sa nadýchla a sklonila bližšie k Victoriiným perám. Tá jemne pootvorila ústa a čakala na ten moment. Ich pery už boli takmer spojené, keď v tom sa ozvalo: ,,Victoria? Smiem vojsť?" ženský hlas sa ozýval zo schodov.
Okamžite sa obe zhrozili z toho čo môže nastať ak ich niekto takto nájde. Odtiahli sa od seba a obzerali okolo seba. Victoria zrazu ukázala na vysokú skriňu a tým chcela naznačiť až sa tam Ava schová. Ava tu skriňu veľmi dobre poznala, pretože sa za ňou už schovávala, to však Victoria nevie. Venovali si ešte posledný vášnivý pohľad z oči do očí a Ava sa rýchlo schovala za tú skriňu.
,,Áno, môžeš Paloma." zakričala jej späť a rýchlo sa upravila a snažila sa ukľudniť búšiace srdce a zrýchlený dych. Chytila štetec a paletu do ruky a stála pred stojanom s plátnom a snažila sa pokračovať vo svojom maľovaní.
,,To tu celý deň chceš stráviť maľovaním?" spýtala sa Paloma a pozrela na Victoriu, ktorá bola nejaká zvláštná.
,,A prečo nie?" zasmiala sa, ale tak od chuti a inak ako zvyčajne.
,,Deje sa niečo? Chováš sa inak Victoria." prezrela si ju celú od hlavy po päty.
,,Čoby sa dialo? Konečne je víkend a môžem si oddýchnuť pri maľovaní." prechádzala štetcom po plátne a ani sa na Palomu nepozrela.
,,Môžem sa pozrieť čo maľuješ?" spýtala sa a Victoria len prikývla.
Podišla teda k nej a pozrela na plátno. Bol na ňom malý domček a okolo bolo pole. Obyčajný vidiecky domček v prírode.

,,To je nádherne Victoria, vážne." s milým hlasom povedala.
,,Ďakujem." prikývla s úsmevom.
,,Nedáš si so mnou kávu?" opýtala sa zrazu.
,,Vieš čo? Dám." prikývla a položila svoje veci na stôl. Rozviazala si svoju zásteru a tiež ju položila. Pozrela smerom na skriňu a zbadala tam Avine oči, ktoré na ňu pozerali. Ukázala jej 5 prstov a potom ukázala smerom na schody. Tým chcela naznačiť až počká ešte 5 minút a potom môže vyjsť von. Ava prikývla na súhlas.
Tak sa teda Paloma s Victoriou vydali hore schodmi a ocitli sa v kuchyni. Tam Paloma naliala kávu do šálok a už ich chcela položiť na stôl, keď v tom ju zastavila Victoria a navrhla či si nedajú kávu v záhrade keď je dnes pekné počasie. Tá súhlasila a tak prešli von na záhradu a vychutnali si kávu tam.
Medzitým prešlo tých 5 minút, a tak Ava vyšla spoza skrine a oprášila si oblečenie. Zamyslela sa nad tým čo sa práve stalo a čo sa mohlo stať keby ich Paloma nevyrušila. Stále cítila chuť a jemnosť jej pokožky na svojich perách. Prešla si dvomi prstami po perách a nadýchla sa. S výdychom privrela oči a predstavila si, že stále bozkáva jej krk. Bol to magický moment a dúfa, že čoskoro to bude môcť zopakovať.
Tá žena v nej prebúdza niečo čo už dlho necítila.