Kapitola 12

336 62 5
                                    

Ava vstala a prešla ku skrini. Vybrala si veci a obliekla sa. Dala si čierne tričko, ktoré zakasala do riflí s vyšším pásom a ešte si obliekla hnedú kockovanú košelu. Väčšinu jej šatníka tvorili košele, milovala ten vidiecky country štýl.

Vlasy si nechala rozpustené, no ešte ich párkrát prešla kefou

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Vlasy si nechala rozpustené, no ešte ich párkrát prešla kefou. Položila ju na stolík a vybrala sa teda do kuchyne.
V kuchyni našla Victoriu a Palomu.
,,Je skvelé vidieť ťa konečne na nohách drahá." s úsmevom ju privítala Paloma.
,,Ďakujem Palomita." úsmev jej opätovala a vzala si zo skrinky pohár. Prešla s ním ku chladničke a naliala si jablbkový džús. Celý pohár vypila a umyla ho.
,,Ideme seňora?" pozrela na Victoriu a tá prikývla.
Tak teda prešli von k autu a Ava ako zvyčajne otvorila dvere Victorii a počkala kým si sadne. Tá s úsmevom na perách a mysliac na to ako jej tieto malé gestá pozornosti chýbali, nasadla do auta. Ava zavrela za ňou dvere a obišla auto. Sadla si do auta a naštartovala. O pár minút boli pred firmou.
Znova prešla Victorii otvoriť dvere a tá vystúpila von. Presne tieto chvíle si vážila a celé tie dni jej chýbali.
Vyšli spolu hore na poschodie. Cestou všetci zamestnanci zdravili Victoriu a pýtali si jej ako sa má. Samozrejme ako bolo zvykom pri bohatých ľuďoch, zlé veci sa šíria rýchlejšie ako tie dobré a všetci vedeli čo sa stalo. A keďže Victoria viac ako týždeň nebola v práci, tak sa obávali.
Napokon prišli na chodbu kde už stála Ines a pýtala sa či si niekto nedá kávu alebo čaj.
,,Nie, ďakujem Ines. Mám teraz veľa práce a papierovačiek. Možno neskôr." odpovedala a prešla ku svojej kancelária. ,,Ava, vy máte zatiaľ voľno. Zdržím sa tu, tak môžete zatiaľ odísť. Keď skončím, dám vám vedieť." povedala a zmizla za dverami svojej kancelárie.
Ava sa na chvíľu porozprávala s Ines, ktorá vyzvedala čo sa stalo a či sú obe v poriadku. Keď zistila, že všetko dobre dopadlo, musela sa vrátiť k práci.
Tak Ava vyšla von z budovy a rozhodla sa trochu prejsť. Ten týždeň bol pre ňu ako muky, keď nemohla ani výjsť z izby. Konečne je na čerstvom vzduchu a na pokožke cíti slnečné lúče. Aj keď omnoho radšej by teraz bola na vidieku medzi stromami a poliami, musela si vystačiť s tým čo jej toto mesto ponúkalo. Rozhodla sa prejsť do parku, ktorý sa nachádzal kúsok od firmy (asi 500 metrov). Prechádzala sa a užívala si aspoň tých zopár stromov čo tu bolo a nejaké tie rastliny. Zacítila výbornú sladkú vôňu sladkého popcornu robeného priamo v stroji. Prišla bližšie a bolo to tak.

Bol to pán, ktorý ho tam priamo piekol a predával

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Bol to pán, ktorý ho tam priamo piekol a predával. Postavila sa do rady, rozhodla sa, že si malé vrecko kúpi. Strašne dlho nejedla popcorn a práve sa jej zbiehali slinky.
Asi traja ľudia stáli v rade pred ňou a tak musela čakať. Z ničoho nič však do nej niekto vrazil. Nevedela prečo ani ako. Ustúpila o krok dozadu, aby udržala rovnováhu a obzrela sa.
,,Pane bože, ospravedlňujem sa. Vôbec som si vás nevšimla." zrýchlene zo seba dostala tá osoba. Ave sa však ten hlas zdal povedomí, preto sa lepšie zapozerala na tú osobu. Bola to nízka atraktívna žena s dlhými blond vlasmi po pás. Keď sa konečne otočila, Ava zbadala tie nádherne modré oči, jasné ako obloha bez oblakov. Ten malý špicatý nos a veľké pery.
,,Laura? Si to ty?" naklonila hlavu a nemohla uveriť, že tam stojí pred ňou.
,,Hmm?" žena sa pozrela na Avu a v očiach sa jej rozžiarilo. ,,Ava?"
Ava prikývla. ,,Čo tu ty robíš? Nevrátila si sa naspäť do USA?" prekvapene sa opýtala.
,,Bola som tam, no pred pár dňami som sa vrátila do Mexica." odpovedala. ,,Ale čo tu robíš ty? Teba by som v meste čakala zo všetkých ľudí najmenej."
,,Pracujem a bývam tu." s úsmevom odpovedala.
,,Ava Torres pracuje v meste? A dokonca tu býva?" zarazene ostala pozerať. ,,Kto si a čo si urobila s Avou, ktorú som poznala? Ja som mala problém ťa vytiahnuť na rande do mesta a ty tu teraz bývaš." zasmiala sa pri tej myšlienke.
Ava sa musela zasmiať tiež. Spomenula si ako ju Laura každý deň presviedčala až idú spolu na nákup, na večeru alebo aspoň do kina, no Ave sa nikdy život v meste nepáčil a nechcela tam tráviť čas. Zamyslela sa, že niečo na tom ozaj bude. Prečo inak by tu teraz bola?
,,Kde pracuješ?" spytovala sa Laura.
,,V dome jednej bohatej rodiny tu z mesta." pousmiala sa.
,,Fiiiha.. to sú mi novinky. S inými bohatými ľudmi okrem mňa si sa nikdy nechcela rozprávať." prekvapene na ňu pozerala a neverila tomu čo jej Ava hovorí.
,,No ták.. svet sa netočí len okolo teba Laura." štuchla do nej a zasmiala sa na tom.
,,A čo ak áno?" štuchnutie jej vrátila, no zatlačila akurát na ranu po guľke, ktorá Ave ostala.
Tá zasyčala od bolesti a uhla ramenom preč. ,,Auu sakra."
,,Čo sa stalo?" pozrela na Avu s nechápavým výrazom.
,,Nedávno ma zasiahla guľka a rana ešte stále bolí." chytila sa za rameno.
,,Preboha.. to som nechcela. Ako sa to stalo?" so strachom v hlase sa opýtala.
,,Chránila som seňoru, pre ktorú pracujem. Zlodej v dome ju zranil a chcel ju zastreliť. Tak som skočila pred guľku ja." priznala.
,,Čože? Prečo si to urobila? Blázon." protestovala.
,,Je to moja práca Laura. Som osobná strážkyňa a moja jediná povinnosť je chrániť tu seňoru. Chápeš?" pozrela na ňu a snažila sa jej to vysvetliť.
,,Počkať, čo? Ty? Ty si zo mňa uťahuješ." zadívala sa jej do očí. ,,Vážne si úplne iná."
Ava len mykla jemne ramenami a napokon prikývla. V tom jej zazvonil mobil a zdvihla: ,,Prosím? ... Mmm, áno... Kedy?... Dobre, zatiaľ som v parku.. Áno... Dajte vedieť a prídem.. Paa.."
,,Kto to bol?" opýtala sa Laura.
,,Moja šéfka."
Ešte sa nejakú dobu rozprávali, Ava si medzitým kúpila ten popcorn ako chcela a spolu s Laurou si sadli na jednu lavičku v parku. Ponúkla jej z popcornu a rozprávali si o svojich životoch. Čo robili za tie roky čo sa spolu nevideli. Od kedy sa rozišli a Ava odišla.

Victoria volala Ave preto, aby jej oznámila, že má všetko hotové. Že toho nebolo tak veľa ako si myslela a môžu ísť domov. Dohodli sa, že ešte sa porozpráva s jednou zamestnankyňou ohľadom meetingu, ktorý má byť cez víkend a napíše jej SMS, že môžu ísť.
No napokon si to rozmyslela a povedala si, že príde za ňou do parku a prekvapí ju.
Zobrala si teda všetky svoje veci, rozlúčila sa s tou ženou a zišla dole výťahom. Vyšla z budovy a prešla na druhú stranu cesty. Park nebol ďaleko a tak jej nevadilo kráčať po vlastných nohách. Kráčala krásnou alejou, keď v tom si všimla Avu ako sedí na lavičke s nejakou ženou. Jedli spolu z jedného vrecka popcorn a rozprávali sa, smiali a dobre sa bavili. Tá blondína Ave utrela prstom špinu na líci a Ava sa usmievala ako malá.
Všimla si ako tá neznáma žena na Avu pozerá a cítila v sebe rôzne pocity, ktoré si nevedela vysvetliť. V tom však uvidela niečo čo vidieť nechcela. Blondína sa naklonila nad Avu a pobozkala ju, Ava jej bozky oplácala. Victoria s otvorenými ústami ostala chvíľu stáť na mieste a sledovala ich. Lenže bolesť čo zacítila ju premohla a radšej z toho miesta čo najrýchlejšie odišla ako mohla. Prešla ku ceste a zastavila prvý taxík, ktorý prešiel. Nastúpila a nechala sa odviesť domov. V aute potláčala vzlyky derúce sa na povrch z jej duše. Prečo ju toto tak ranilo? Žeby začínala žiarliť? To by však ale znamenalo...
Ava oplácala bozky Laure chvíľu, no potom sa odtiahla. Pozrela jej do oči a pokrútila hlavou. ,,Nemôžeme.. nie Laura. Toto nemôžeme."
,,Prečo nie Ava? Páčilo sa ti to, cítila som to. Chýbala som ti, však?" chytila ju za ruku.
,,Nie Laura! Rada som ťa videla a porozprávala som sa s tebou, ale toto nemôžeme!" jasne jej dala najavo svoj nesúhlas.
,,To kvôli tej žene pre ktorú pracuješ? Zamilovala si sa do nej?" spýtavým pohľadom na ňu pozerala.
,,Čo? Toto ťa ako napadlo?" zaskočene na ňu pozrela.
,,Prečo iné by si bola ochotná sa zmeniť? So mnou si nikdy nechcela ani len do mesta ísť a pre ňu? Pre ňu si ochotná tu bývať. Ava priznaj si to!" pozerala na ňu vážne a zároveň jej vyšlo pár sĺz z očí.
Je to ozaj tak? Miluje Ava Victoriu? Je tu iba kvôli nej? Má Laura pravdu? Niečo na tom možno bude naozaj. Ale nechcela sa o tom rozprávať práve so svojou ex.

Nečakaná vášeňWhere stories live. Discover now