Nečakaná vášeň

Kapitola 46

,,Čo tu robíte?" opýta sa prekvapene Lucia a pozerá nechápavo na Avu. Čo tá žena robila v izbe jej sestry o takejto hodine? Vôbec tomu nerozumie.
,,Ja.." nevie čo má odpovedať na túto otázku. Nemôže to povedať, dala Victorii sľub a ten nesmie porušiť. Nikto nesmie vedieť čo medzi nimi je. Vôbec netuší ako sa z tejto príšernej sitácie dostať. Tak povie prvú hlúposť, ktorá jej napadne. ,,Prepáčte, ja.. bývam námesačná. A asi som.. ani neviem ako som sa tu ocitla. Prosím, nehovorte to seňore Victorii."
Lucia zvrášti čelo a pozerá na Avu. ,,Hmmm.. no mali by ste si na to dávať väčší pozor." povie zrazu.
,,Posnažím sa." odpovie Ava. ,,S dovolením, vrátim sa do postele." povie a odíde od tiaľ preč. Vydýchne si, toto jej tentokrát vyšlo. Nevie čo urobí nabudúce. Bude si musieť dávať väčší pozor. Victoria nechcela, aby niekto o ich vzťahu vedel a teraz ich takmer pristihla jej sestra.

O dve hodiny vstala Victoria a dala si kúpeľ. Potom sa obliekla a zišla dole do jedálne, aby sa naraňajkovala. Dnes do práce nemusela a tak mala voľný deň. Chcela ho stráviť s Avou.
Keď sa najedla, išla do svojej miestnosti. Zošla dole schodmi a zbadala tam Avu.
,,Vedela som, že tu budeš láska." zasmiala sa a kráčala k nej.
,,Kde inde by som bola?" usmiala sa a natiahla ruku pred seba.
Keď k nej prišla Victoria, tak k nej natiahla ruku tiež a Ava ju priatiahla k sebe. Ako bola pritiahnutá k Ave, tak si jej sadla na kolena a zasmiala sa jemne. Pozrela jej do oči a pobozkala ju.
Ava radšej Victorii nič nepovedala o tom ako stretla ráno jej sestru. A dúfala, že ona tiež nič nepovie. Nechcela jej robiť nejaké starosti. Tak ju radšej znova pobozkala, aby na to nemyslela.
,,Tak ako kvety potrebujú vodu, tak ja potrebujem tvoju lásku." prenesie básnicky Victoria hľadiac Ave do očí.
,,Nádherné." šepne s úsmevom. ,,A ja potrebujem teba." chytí ju za ramená a pobozká ju na krku.
Pomedzi bozky si začne Victoria vyzliekať vlastné tričko a keď jej ostane visieť už len na krku, na chvíľu sa odtiahne a vyzlečie ho. Ava okamžite prisaje svoje pery na jej hruď a bozkáva ju tam. Rukami jej stiahne dole ramienka a potom ich natiahne dozadu, aby jej mohla rozpnút tú podprsenku. Keď je do polpása nahá, Ava jej začne hladiť chrbát a boky, zatiaľ čo ju bozkáva na krku a postupne bozkami prechádza nižsie.
Samozrejme Victoria neotáľa a začne Ave rozopínať gombíky na košeli. Keď rozopne posledný, strhne jej tú košeľu nižšie a zistí, že pod ňou nemá podprsenku.
,,Pripravená." zasmeje sa Victoria.
,,Na teba? Vždy!" uškrnie sa.

Keď sa znovu pomilujú a oblečú sa, ešte chvíľu sedie vedľa seba. Victoria sa opiera o Avu a hlavu má položenú na jej ramene. Ava ju pevne drží a hladí. Sú spolu tak šťastné a spokojné. V tieto momenty úplne zabúdajú na svet okolo, na to čo všetko sa okolo nich deje, čo ich tam čaká. A na to všetko Victoria ešte nie je pripravená. Nie je pripravená vyjsť s pravdou na povrch, a tak si toto šťastie musí užívať v tajnosti.
Vie ako reagovala Alma, jej vlastná dcéra. Tá toto jej šťastie neprijala a vie, že zvyšok sveta by to videl rovnako. Ale čo má robiť? Avu skutočne miluje a nevzdá sa jej.

Ako kráčali hore schodmi z tej miestnosti, rozprávali sa obe o niečom a smiali sa. Victoria otvorila dvere a s veľkým úsmevom na tvári vyšla z dverí chrbtom otočená, pozerajúc na Avu, ktorá išla hneď za ňou. Podržala jej dvere a čakala kým prejde von aj ona a obe nespúšťali zo seba oči a smiali sa na niečom čo si hovorili.
Ani si neuvedomili, že nie sú samé.
,,Viki?" oslovila ju prekvapene Lucia.
Tá sa ihneď strhla, s prekvapeným pohľadom a rozšírenými zreničkami pozrela na sestru. ,,Lucia." hlesla.
,,O čo tu ide?" opytála sa a naznačila na to čo robila s Avou za tými dverami a prečo sa tak smiali.
,,Nič vážne, Ava mi len hovorila jeden vtipný príbeh. A tak sme sa na tom smiali." zaklame.
,,Ahaa.. tak vtip." povie neutrálne, no neverí tomu čo jej sestra tvrdí. Vie, že sa deje niečo viac. Niečo pred ňou sestra skrýva, len nevie čo. Zatiaľ jej nedochádza, žeby tie dve niečo spolu mali.
,,Dobre, ja pôjdem seňora, s dovolením." povie Ava a poberie sa preč, no ešte venuje Victorii milý úsmev. A tá sa usmeje tiež keď ho vidí.
,,Čo ten úsmev Viki?" vyzvedá.
,.Len sa dnes cítim skvelo. Je krásny deň, prečo sa neusmiať?" v podstate hovorí pravdu. Cíti sa skvele, vďaka Ave. Tá jej vždy urobí deň krajším.

Prešlo pár dní a Lucia sa zabývala celkom dobre. Odvykla si na život v Mexiku a tak si na to musela znovu zvykať, ale tak ťažké to nebolo. Je prispôsobivý typ. Len jej niektoré miesta vynárali spomienky na detstvo. Kým ešte žila jej mama a boli šťastná rodina.
No taktiež si čoraz viac všímala sestru. Vedela, že pred ňou niečo tají a chcela prísť na to, že čo. Už viac ráz pristihla pri nej Avu a obe sa na seba usmievali. Po pár dňoch však začala mať podozrenie. Žeby niečo medzi nimi bolo? Žeby bola tá žena pre Victoriu viac než len zamestnanec? Veď s ňou skutočne trávila všetok čas. Pochopiteľne, je to jej osobná strážkyňa, ale tie dve sú spolu aj doma. Niečo jej na tom nesedelo. Bola rozhodnutá, že na to príde.