Nečakaná vášeň

Kapitola 8

Je Sobota a tak Victoria dnes nejde do práce ani nejde nikde von. Paloma jej priniesla raňajky do postele a potom jej napustila vaňu a pridala do nej vonné bylinky a trochu peny do kúpeľa.
,,Máš to hotové Victoria." s úsmevom prišla z jej kúpeľne.
Do kúpeľne sa išlo priamo z jej izby. Izbu mala spoločnú s manželom. Bola v nej obrovská manželská posteľ, z každej strany postele bol nočný stolík s lampou. Pracovný stôl sa nachádzal oproti posteli a pri ňom boli dve stoličky. Taktiež tam boli nejaké poličky s fotkami a rôznymi soškami.
Na pravej strane izby boli dvoje dvere. Jedny viedli do kúpeľne, ktorú obaja s manželom používali a druhé viedli do Victoriinho šatníka. Na ľavej strane izby mal zase šatník jej manžel.
,,Ďakujem Paloma. Môžeš ísť." podala jej tacku s prázdnym tanierom a pohárom čo mala na raňajky. A Paloma odišla.
Vstala z postele a prešla do kúpeľne. Vyzliekla si nočnú košeľu, ktorú mala na sebe cez noc, vyzula si svoje teplé biele papuče a vstúpila do vane. Príjemná horúca voda, do ktorej vkročila ihneď zaliala celé jej telo horúčavou. Postupne si namočila celé telo a para z horúcej vody sa usadila do každého milimetru v priestore. Sadla si tak, že hlavu a krk nemala ponorené a opierala sa o kraj vane. Vzala si knihu do ruky, otvorila ju a začala čítať.
Medzitym Ava vstala tiež. Obliekla sa a naraňajkovala ako zvyčajne. Vedela, že dnes Victoria nikam nejde a tak ju napadlo, žeby konečne vyrazila do mesta. Trochu sa prejsť a zároveň viac spoznať mesto. Ak tu má žiť, mala by ho poznať až tu toľko neblúdi. Chcela sa uistiť, že ozaj Victoria nikam nepôjde a nebude ju dnes potrebovať. Rozhodla sa, že za ňou zájde a opýta sa jej. Cez kuchyňu prešla do hlavnej haly domu kde sa väčšinou zdržiavala len rodina Victorie. Služobnictvo tam smelo len keď tam upratovali alebo keď niekto zvonil pri dverách a Ela alebo Paloma išli otvoriť dvere hosťom. Nikdy poriadne v tejto časti domu nebola. Väčšinu času trávila v kuchyni, v časti pre zamestnancov alebo vonku na záhrade.
Obzrela si poriadne túto časť domu. V strede haly boli 2 gauče do písmena L, jedna sedačka pre jedného človeka a menší stôl v strede medzi nimi. V rohu stál čierny klavír, hneď pri okne. Na druhej strane začínali točité biele schody na poschodie kde mali izby majitelia domu a ich dcéra a vraj tam boli aj 2 izby pre hostí. Oproti schodom boli hlavné dvere domu.
Ava teda začala kráčať hore schodmi, keď sa ocitla na poschodí viedla tam dlhá chodba, ktorá mala po oboch stranách dvere. Netušila vôbec, ktorá izba je Victoriina. Tak opatrne skúsila otvoriť prvé dvere a nakukla dnu. Bola tam veľká manželka posteľ a poličky s fotkami. Domyslela si, že toto bude tá správna izba. Avšak nikto v nej nebol. Vošla dnu a obzrela sa, keď v tom zbadala pootvorené dvere do kúpeľne z ktorej išla príjemná vôňa byliniek. Nazrela dnu a zbadala Victoriu, ktorá sedela vo vani, opierala sa o okraj a čítala knihu. Ave sa ihneď vykúzlil obrovský úsmev na tvári a sledovala ju. Victoria si ani nevšimla, že tam stojí a sleduje ju Ava. Čítala knihu a sotva dýchala. Ava aj chcela niečo povedať, no uvedomila si, že to nie je dobrý nápad. Nemôže pani domu takto vyrušiť keď je vo vani. Samozrejme spomenula si na opačnú situáciu čo sa stalo v jej kúpeľni. To však bolo niečo úplne iné. Ona je len zamestnankyňa. Victoria je žena na úrovni a pani domu. Tak jej radšej venovala ešte posledný pohľad a začala cúvať od tých dverí, lenže narazila do hlavných dverí od izby a tým sa ozval buchot.
,,Je tu niekto?" strhala sa Victoria a obzrela sa okolo seba.
Ava okamžite vyšla z tej izby von, aby si ju Victoria nevšimla a zavrela za sebou dvere. Skôr ich zabuchla, pretože aj to sa ozvalo celou izbou. Utiekla od tiaľ rýchlo preč.
Victoria nechápala čo sa stalo. Položila knihu na stoličku vedľa vane a nechala vypúšťať vodu. Spláchla zo seba penu a vyliezla von z vane. Osušila sa a obliekla si pohodlné oblečenie na doma. Nepotrebovala teraz žiadne sukne, šaty, nohavice ani saká. Obliekla si obyčajné legíny a voľne tričko. Do vlasov si zaviazala šatku a zišla dole. Vybrala sa do svojej miestnosti. No ešte pred tým než vošla sa stretla s Avou.
,,Seňora Victoria, počkajte." zastavila ju Ava. ,,Chcela som sa uistiť, že ma dnes nebudete potrebovať. Chcela by som sa ísť prejsť do mesta a spoznať to tu trochu ak dovolíte."
,,Ava, samozrejme. Dnes vás nepotrebujem, máte voľný deň." usmiala sa na ňu.
,,Ďakujem seňora." pohla hlavou na znak vďaku.
Victoria neodpovedala a len jej venovala ešte jeden úsmev a zmizla za dverami svojej miestnosti. Dnes mala chuť znova maľovať. Vymenila plátno na stojane s čistým plátnom. Rozhodla sa však, že nechce pracovať v tichosti a prešla k prehrávaču a prezerala si CD-čká. Medzi nimi bolo aj to od Avy, ktoré jej požičiala až si vypočuje jej obľúbenú hudbu. Vytiahla ho z obalu a vložila do prehrávača. Stlačila "PLAY" a prešla naspäť ku plátnu. Zodvihla zo stoličky zásteru, ktorú používala na ochranu oblečenia pred farbou a zaviazala si ju okolo seba. Naliala si farby na ovalnú paletu, vzala štetec a pozrela na plátno. Hudba začala hrať a ona začala maľovať. Nerozmýšľala ani čo maľuje, nechala sa unášať tým pocitom ktorý v daný moment cítila. Štetcom kĺzala po plátne a usmievala sa. Zároveň ako hrala hudba, začala hýbať bokmi. Najprv pomaly zo strany na stranu, potom sa prispôsobila hudbe, ktorá hrala. Hýbala sa do strán.
Ava ostala stáť pred dverami aj keď Victoria vošla dnu. Oprela sa o stenu na chvíľu. Zaklonila hlavu, zavrela oči a pred očami mala Victoriu oblečenú v obyčajných veciach. Od kedy ju spoznala nikdy na nej nič takéto nevidela. Až si myslela, že také oblečenie ani nemá a nepozná. Vždy chodila oblečená elegantne. Toto bola zmena a páčilo sa jej to. Predstavovala si ju a premýšľala nad ňou, keď v tom počula jemne cez stenu zvuk hudby. Známej hudby. Žeby to bolo to CD čo jej požičiala? Otvorila oči a vystrela sa. Obzrela sa okolo seba a opatrne otvorila dvere tej miestnosti aj keď vedela, že tam Victoria je. Postavila sa len na prvé schody a naklonila sa z nich dole. Ihneď počula svoju obľúbenú hudbu a potešila sa tomu, že si ju Victoria ozaj pustila. Zišla o pár schodov nižšie a v tom uvidela čo sa deje. Victoria, ktorá držala v jednej ruke štetec a v druhej paletu s farbami tancovala rytmicky do tej hudby. Jej pohyby boli zmyselné a vášnivé. Akoby splynula s tou hudbou v jedno a hudba hrala podľa jej pohybov, nie naopak. Bol to nádherný pohľad. Ava ju sledovala a nemohla sa vynadívať na to čo mala pred sebou. Proste nádhera.

Keď však dohrala posledná pesnička, ktorá bola na CD a nastalo ticho, Victoria prestala tancovať a obzrela sa za prehrávačom. Ako prechádzala pohľadom po miestnosti, zbadala však na schodoch Avu a takmer sa prepadla od hanby do zeme. Ostala stáť na mieste ako socha a sotva dýchala. Oči mala doširoka otvorené a pozerala nimi na Avu, ktorá mala na tvári obrovský úsmev. Opierala sa o zábradlie schodov a pozerala prenikavým avšak milým pohľadom na Victoriu.
To prepojenie medzi ich očami bolo magické. Obe v tichosti na seba pozerali a nevedeli čo povedať.