Nečakaná vášeň

Kapitola 28

Victoria dnes vstala pomerne neskoro, pretože bola unavená zo včerajška. Predsa len, boli neskoro v noci vonku. Takže si pospala a všetci ju nechali spať.
Naopak Ava, tá vstala skoro. Bola tak naučená, aj keď spala možno len 5 hodín. Neprekážalo jej to. Vstala a zašla do sprchy ako vždy. Potom sa obliekla a išla sa najesť.
Rozhodla sa, že počká Victoriu v jej miestnosti. Vedela, že tam dnes pôjde, keďže je víkend a každý víkend trávi tam. Tak zišla dole schodmi a sadla si na gauč. Po chvíli sa však začala nudiť. Obzrela sa okolo seba, čo by tak mohla robiť. Všimla si, že kúsok od nej na stole ležia nejaké knihy. Vstala a išla sa na ne pozrieť. Pozrela sa na prvú a nezaujala ju, ani druhá a tretia. Tak ich chcela položiť nabok, keď v tom buchla rukou do niečoho tvrdého. ,,Auuu sakra." zvolala od bolesti a chytila si ruku. A zrazu sa niečo rozsvietilo, zažiarilo jej svetlo do oči. Zažmurkala očami, pretože to jasné svetlo ju oslepilo. Po chvíli pozrela pred seba a zbadala notebook, ktorý bol hneď kúsok od kníh, ktoré si prezerala. Jas notebooku jej smeroval priamo do tváre, ale pomaly si na neho privykla. Pošúchala si oči rukami a zaostrila zrak. Zbadala tam nejaký dlhý text. Aj keď vedela, žeby nemala začala v ňom scrollovať. Vyšla až hore a tam zbadala veľký nadpis - NEČAKANÁ VÁŠEŇ. Prekvapene sa zapozerala a zbadala, že to píše Victoria. Žeby písala nejaký román?
Vzala si notebook do rúk a sadla si naspäť na gauč. Začala čítať prvé riadky. Ako tak čítala a čítala, nadobudla dojem, že ten príbeh začína o Victorii. O jej živote, aká je. Aj keď spomínaná postava mala iné meno. A tak sa chcela Ava dozvedieť viac. Rozhodla sa, že bude čítať ďalej. Po pár riadkoch narazila však na niečo čo absolútne nečakala. Dej, ktorý sa udial v tomto románe bol až identický s tým, ktorý sa udial keď sa ony dve spoznali. Pootvorila ústa a prekvapene čítala ďalej. V tých riadkoch to opisovala Victoria zo svojej strany. To ako to cítila a prežívala ona sama. Aký mala strach, že príde o život. Ako sa jej triaslo celé telo a každá bunka jej tela stuhla ako zamrznutá v čase. Keď v tom sa tam objavil záchranca, ani si neuvedomovala čo sa deje. Aj keď ju tá daná osoba zachránila a tí muži boli preč, jej telo stále bolo v šoku. Kričala a triasla sa aj keď už na to nemala dôvod. A to čo nasledovalo jej spôsobilo ešte väčší šok. Žena, ktorá ju zachránila ju pobozkala. V tom momente cítila akoby ju ozaj zasiahol niekto priamo do srdca. Ten výstrel sa rozmohol do celého tela a ona už neudržala tú ťarchu a odpadla.
Ava pozerala na tie slová a spomenula si na ten moment. To bol prvý deň keď spoznala Victoriu a hneď ju aj pobozkala. Možno urobila hlúposť, keď toto urobila, avšak Victoria jej to nikdy nevyčítala. Ani nikdy o tom nerozprávala. Myslela si, že si to nepamätá a teraz keď číta tieto riadky, sa Ava dozvedá, že Victoria to celú dobu vedela.
Zhlboka sa nadýchla a čítala ďalej. Nasledovali tam ďalšie dôležité momenty z Victoriinho života. V presnej dejovej linke ako sa udiali aj v realite. Popisovala tam každý jeden významný moment medzi ňou a ženou, ktorá ju zachránila. Ava sa skutočne spoznala v postave Lary a Victoriu v postave Gabriely.
Ava začína chápať pocitom Victorie, všetko čo prežíva. V tomto románe je všetko vysvetlené. Každý jeden moment je popísaný z tej druhej strany. Ava vedela čo cíti v tie momenty, no nikdy nevedela čo znamenajú pre Victoriu. A vďaka týmto riadkom tomu začína rozumieť.
Začína rozumieť aj tomu prečo sa vrátila ku Carlosovi a predstierali, že sú šťastní pár. Chytila sa za hlavu, aká len bola hlúpa, že vtedy odišla. Len kvôli tomu, že to Victoria všetko len hrala. No vyzeralo to veľmi presvedčujúco, preto sa cítila ranená.
Čítala ďalej a dozvedela sa ako veľmi Victoriu zasiahol jej odchod. Ako sa trápila a nemala sa s kým porozprávať. Nikto iný jej nerozumel. Ave to začalo byť aj ľúto. Nechcela Victorii takto ublížiť.

Čas plynul a Ava si to ani neuvedomovala, začítala sa do románu. Už bola takmer na konci, keď v tom ju vyrušil hlas.
,,Ava? Čo tu robíte?" udivene sa opýtala Victoria.
Ava okamžite odtrhla zrak od notebooku a zadívala sa tým smerom. ,,Seňora Victoria." prekvapene na ňu pozerala. ,,Ja.. chcela som vás tu počkať. Vedela som, že sem prídete aj dnes." usmiala sa jemne.
Victoria sa nad tým usmiala tiež, potom si však všimla čo Ava drží na kolenách.
,,Jaa.. chcela som si požičiať nejakú knihu kým tu na vás budem čakať, no rozsvietil sa váš notebook. A všimla som si váš román." opatrne vysvetľovala, keď si všimla Victoriin pohľad.
,,Môj román?" prekvapene pozerala na Avu. V tom si spomenula na ten, ktorý píše a srdce jej poskočilo. Oči sa jej doširoka otvorili od prekvapenia.