Nečakaná vášeň

Kapitola 54

Victoria sa zobudila na stoličke vedľa nemocničnej postele, držiac Avu za ruku. Opatrne ju pustila až ju nezobudí. Rozospato si zývla a natiahla sa. Potom pozrela na Avu so skľúčeným pohľadom, v ktorom bolo vidieť rozpaky. Čo len bude robiť? Ako má svoju lásku podporiť v niečom takomto? Kiežby jej mala ako pomôcť.
Ava sa zrazu strhla zo sna a okamžite sa posadila. Pretrela si oči prstami a v tom si povzdychla.
,,Láska moja!" pokojným hlasom ju oslovila Victoria.
,,Victoria?" opýtala sa zlomeným tichým hlasom.
,,Áno, som tu. S tebou." chytila ju za ruku.
,,Achh ako rada by som videla tvoju tvár." povzdychla si.
,,Možno ma nevidíš očami, ale máš ruky. Teraz ich musíš používať namiesto očí." zdvihla ich spojené ruky do vzduchu a priložila ich ku svojej tvári. ,,Pozri, skús to!" zložila svoju ruku k telu.
Ava roztiahla prsty na ruke a ucítila teplú pleť Victoriinej tváre pod ňou. Jemne prechádzala rukou po jej tvári. Skúmala jej nos, pery, bradu, čelo až ju napokon pohladila po vlasoch. ,,Nikdy som ťa takto nevidela. Neuvedomovala som si, že si až takto nádherná." s úsmevom odpovie.

Victoria sa jemne začervenala. S láskou v očiach a úsmevom na perách pozrela na Avu. Ach, kam sa podelo ich šťastie? Na malý moment jej srdce poskočilo šťastím, no vzápätí si uvedomila, že ich čaká neľahké obdobie. Nervózne zažmurkala očami a objala pevne Avu.
,,Vždy budem stáť pri tebe. Spolu to zvládneme láska!" rozhodne vyhlásila.
,,A ak nie? Čo keď už nikdy nebudem vidieť?" nervózne sa opýtala.
,,To budeme riešiť potom. Najprv nech ti urobia vyšetrenia." pohladila ju po líci.
,,Ach láska.. stoj pri mne prosím. Neopúšťaj ma!"
,,O to ma žiadať nemusíš, to je samozrejme." zľahka sa zasmiala na moment.

Ešte v ten deň poobede Avu čakali vyšetrenia. Victoria ju všade sprevádzala. Bola jej očami a pomáhala jej pri všetkom.
Robili jej rôzne vyšetrenia očí, chceli prísť na dôvod prečo nevidí a či je možné to napraviť. Dlhé hodiny strávili v ambulancii až napokon unavené skončili s verdiktom, že by sa to mohlo časom zlepšiť, avšak nič nesľubujú.
Smutné a unavené prišli do hotelovej izby. Victoria objednala jedlo a pomohla Ave sa najesť. Tej sa nepáčilo, že ju musí teraz Victoria obshluhovať a nič sama nezvládne. Cítila sa na obtiaž, a tak sklesnutá si ľahla do postele a tvár si zaborila do vankúša.
,,Zlatko, nemôžeš byť tak negatívna." pohladila ju po ramene Victoria.
Ava však neodpovedala a strácala sa vo vlastných myšlienkach, v ktorých myslela na to najhoršie.
,,Na čo myslíš?" opýtala sa jej napokon.
,,Hmm? Čo?" nervózne vyviazla zo svojich myšlienok. ,,Na-na nič."

Ešte pár dni strávili spolu v Španielsku, kým sa Ave nezahojila rana na hlave. Celý čas oddychovala v posteli a Victoria sa o ňu starala.
A keď už na tom bola trochu lepšie, rozhodli sa, že sa vrátia naspäť do Mexika.
Zamestnanci a Lucia ich radostne privítali, no zvyšok rodiny z toho nadšení neboli. Ked sa však dozvedeli, že Ava je slepá tak im to bolo aj celkom ľúto, no stále ju neprijali. To ale bolo teraz nepodstatné. Dôležité bolo až sa Ava vyzdravie, na ničom inom nezáležalo.
Ava sa však neubytovala vo svojej izbe ako zvyčajne, ale Victoria ju vzala k sebe do izby kde patrí ako jej partnerka. Tam sa o ňu mohla starať celé dni.
A aj keď sa opatrne snažila Ava chodiť po dome, jej chuť na robenie hocičoho sa vytratila. Stratila chuť na cvičenie, na prechádzky aj na Victoriu. Už niekoľko dní sa nemilovali a Ava si uvedomovala, že za to môže ona. Aj keď jej Victoria tvrdila, že jej na tom nezáleží, cítila že to už obom ženám chýba. Ale ako sa mohla milovať keď na svoju lásku ani len nevidí? Cítila sa obmedzená a už ju to nebavilo. Radosť z jej oči sa vytratila a úsmev z pier zmizol. Už to nebola tá Ava, ktorú všetci zbožňovali pretože bola plná elánu a pozitívnej energie. Nie, teraz z nej bol pravý opak. Plná negativity a nespokojnosti.

———————————————————
Ako sa obe uložili večer do postele, Victoria zhasla všetky svetlá a prikryla sa perinou. No potom sa otočila smerom k Ave a pritiahla sa bližšie k nej. Pohladila ju po vlasoch, po tvári, po ramene a potom sa k nej naklonila. Pobozkala ju na krk a pery nechala priložené na jej krku. Ava znervóznela. Zacítila to vzrušenie vo svojom tele, ach ako rada by mu podľahla. No vedela, že nemôže.
,,Zlatko prosím.." odtiahla sa kúsok ďalej.
,,Nie, neodťahuj sa." prosebne šepla Victoria.
,,Vieš, že nemôžem. Ako by som mohla?" smutne odpovedala.
,,Aspoň to skúsme. Vážne mi chýbaš." položila jej ruku na plece.
,,Ja.. neviem ako." povzdychla si.
,,Nechaj to na mňa, áno? Prosiiiim!" pobozkala Avu na pleci. A každým bozkom išla bližšie ku krku.
Ava napokon súhlasne prikývla. A tak sa Victoria nadvihla a ocitla sa nad Avou. Pomohla jej vyzliecť nočnú košeľu na ramienkach, ktorú mala na sebe. Sklonila svoju tvár k tej jej a pobozkala ju na pery. Chvíľu sa bozkávali a potom prešla s bozkami nižšie. Na krk, na kľúčnu kosť, na hruď až napokon skončila pri jej prsiach. Vášnivo sa k jednému prisala a druhý jej začala masírovať. Potom ich vymenila. Po chvíli zišla s bozkami ešte nižišie. Na brucho a ruky nechala na jej prsníkoch. Bradavky jej masírovala medzi palcami a ukazovákmi až napokon stvrdli od vzrušenia. Ruky jej položila na boky a jemne ju šteklila až sa Ava zvíjala od slasti pod ňou. Telom jej prechádzali vybrácie vzrušenia a cítila sa napätá. Victoria prešla rukami nižšie na jej stehná, ktoré jemne hladila a masírovala. Stúpala prstami postupne vyššie až sa ocitla medzi nohami, kde zistila, že ešte stále má na sebe nohavičky. Tie pomaly vyzliekla a vrátila sa na svoje miesto. A tak priviedla Victoria Avu k orgazmu a Ava spokojne s úsmevom na tvári oddychla. Všetok ten nahromadený stres z nej vyšiel von spolu s týmto uspokojením. Cítila sa konečne voľná a spokojná.
,,To bolo úžasné zlatko." spokojne prehlásila.
,,No vidíš. Viem čo robím." zasmiala sa Victoria  a ľahla si vedľa nej. Naklonila sa a pobozkala ju.
,,Milujem ťa." radostne vyhlásila Ava.
,,Aj ja ťa milujem." súhlasne prikývla Victoria.
A v objatí spolu unavené a šťastné zaspali.