Nečakaná vášeň

Kapitola 20

Nasledujúci deň hneď po raňajkách, zašla Victoria za Almou sa porozprávať o tom čo sa včera stalo. Lebo vôbec nechápala čo to hovorila. Vôbec nechápala ako mohla takéto veci o sebe hovoriť. Či to bolo kvôli tomu, že bola opitá alebo takto zmýšľa stále. Ale aj tak na to nemá dôvod, veď jej dcéra je nádherná.
,,Dcérka, ty vôbec nie si tučná! Ani škaredá. Veď si nádherná." venovala jej úprimný úsmev.
,,To hovorîš len preto, lebo si moja mama." namietala.
,,To nie je pravda." odpovedala neveriacky. ,,Vážne si nádherná."
Rozprávali sa, no Alma jej aj tak nechcela povedať všetky svoje problémy a to čo cíti. A tak zrazu Victoria povedala: ,,Myslím, žeby si skutočne mala navštíviť toho psychológa. Porozprávať sa s ním o všetkom."
,,Ale mama, ja to nepotrebujem." namietala. ,,Nikomu nič hovoriť nebudem."
,,Vieš, že on si všetky tvoje slová nechá pre seba. Je viazaný mlčanlivosťou." usmiala sa. ,,A myslím, že by ti to pomohlo zlatko."
Alma ešte chvíľu namietala, no potom sa rozhodla, že to urobí. Victoria ju objala a povedala jej, že všetko bude v poriadku.

O 2 dni
Victoria odprevadila Almu na prvé sedenie s pychológom. Nechcela ju nechať ísť samú, a tak išla s ňou. Vošla s ňou dnu a objasnila mu všetky potrebné informácie, on si ich zapísal a potom ju požiadal, aby mohol ostať s pacientkou sám. Vyšla von do čakárne, kde čakala celú dobu Ava. Samozrejme chodila stále všade s ňou.
Victoria si sadla na sedačku vedľa nej a povzdychla si. Ava okamžite pozrela na ňu. Bolelo ju, keď videla Victoriu ako sa trápi. Položila jej ruku na rameno a povedala: ,,Bude to v poriadku. Verte mi." usmiala sa sa.
,,V to dúfam, už je toho na mňa veľa." priznala.
,,Ste silná žena, to viem. Ale tiež viem, že vás to bolí viac ako si pripúšťate a ako ukazujete."
,,Ako je možné, že ma za tak krátky čas tak dobre poznáte?" zamyslene sa jej pozrela do oči.
,,Oči, oči toho vidia viac než si myslíte. A srdce cíti. A keď tieto dve veci pracujú spoločne, uvidíte všetko." s úsmevom hovorila.
Victoria len na ňu pozrela pohľadom, v ktorom sa toho toľko skrývalo. Ako rada by jej povedala všetko čo cíti, aj keď ani sama nevie čo to je. Len vie, že cíti to spojenie medzi nimi. Keď sa ich oči stretnú, jej srdce vždy poskočí. A tak len na ňu pozerala a všetky tie pocity držala v sebe.
Ava na tom bolo úplne rovnako. Cítila to spojenie, tu túžbu. No vedela, že nesmie o tom povedať. Prečo by to aj robila? Victoria už má tak dosť problémov a nechcela jej pridávať ďalší.
A tak tam len tak sedeli a pozerali si do očí. Úplne bez slov na seba pozerali. Slová boli v ten moment zbytočné. Akoby neexistoval svet okolo nich. Len ony dve hľadiac na seba. S plnými hlavami myšlienok a srdciami plnými pocitov.

Po hodine a pól vyšiel ten psychológ na chodbu aj s Almou a oslovil Victoriu. Tá však najprv nereagovala, pretože bola zamyslená. Myslela na svoju dcéru a dúfala, že jej budú vedieť pomôcť.
Tak prišiel k nej a položil jej ruku na rameno a oslovil ju: ,,Seňora!"
Victoria sa strhla zo svojich myšlienok a pozrela na doktora. ,,Áno? Stalo sa niečo?"
,,Nie nie.. len už sme skončili sedenie a chcem s vami ešte prebrať niečo ohľadom vašej dcéry." povedal pokojne.
Tak vstala a nasledovala ho do ordinácie a Alma ostala na chodbe.
,,Rozprával som sa s vašou dcérou. Prebrali sme všetko čo ju trápi. Skutočne sa mi otvorila so všetkým." začal rozprávať, no na chvíľu si dal pauzu. Potom znovu povedal: ,,Viem aj o vašom rodinnom stave. O tom rozvode, ktorý plánujete."
Victoria nervózne na neho pozrela a nechápala kam tým mieri.
,,Nechcem sa do vás nijako starať ani vám radiť. Ide mi len o zdravie mojej pacientky, vašej dcéry..." nadýchol sa a vydýchol. ,,Prosím, rozmyslite si to ešte. Pretože práve táto skutočnosť vašu dcéru skutočne trápi. Myslím, že všetky tie pocity, ktoré držala v sebe sa spustili keď zistila, že jej rodičia sa idú rozvádzať." povedal.
,,Čo tým myslíte?" nechápavo sa opýtala.
,,Chcem tým povedať, že vaša dcéra má psychické problémy a práve to, že sa jej rodičia rozvádzajú jej vôbec nepomáha. Vždy mala predstavu, že jej rodičia sú ideálni partneri. A keď sa táto predstava zvrátila, jej psychicky stav sa zhoršil." rozprával a Victoria ho neveriacky počúvala. ,,Preto vám chcem navrhnúť dočasné riešenie, kým sa vašej dcére nezlepší stav. Myslím, že by ste mali zachrániť vaše manželstvo alebo to aspoň predstierať. Ak vaša dcéra uvidí, že jej rodičia sa stále milujú a sú spolu, jej liečenie bude prebiehať lepšie. Bude to mať pozitívny vplyv."
,,Takže chcete povedať, aby sme s manželom predstierali, že sme sa udobrili a sme spolu šťastní? To pomôže našej dcére?" opýtala sa.
On prikývol na súhlas. Ešte chvíľu sa rozprávali a preberali všetky možné skutočnosti a možnosti. A nakoniec sa rozlúčili, Victoria sa mu poďakovala a odišla z jeho kancelárie.

Keď prišli domov, Carlos sedel v hale na gauči a prezeral si nejaké papiere. Pozrel na nich a pozdravil ich.
,,Kde ste boli?" opýtal sa.
,,Dcérka, bež si ľahnúť. Musím sa porozprávať s tvojim otcom, áno?" povedala Victoria a poslala svoju dcéru hore do izby.
Ava odišla do kuchyne, a tak ostala Victoria sama s Carlosom v hale.
,,Musím sa s tebou o niečom porozprávať." prišla k nemu a sadla si na vedľajšie kreslo.
Povedala mu o všetkom. Začala tým ako ich dcéra prišla opitá domov a všetky slová ktoré povedala. A povedala mu aj o návšteve u psychológa a začatí liečby. A taktiež aj o návrhu, ktorý jej dal psychológ. O tom, aby hrali uzmierenie. Aby boli znova šťastná rodina a tak podporili svoju dcéru obaja v liečbe, ktorú vážne potrebuje.
Carlos najprv neveril vlastným ušiam. Vážne je jeho dcéra na tom tak zle? Vážne si nič nevšimol? Alebo si nechcel všimnúť?
A tak pristúpil na dohodu. Dohodli si podmienky spoločného fungovania. Victoria mu jasne vysvetlila, že šťastných manželov budú len predstierať, že stále mu neodpustila. Nech si nenamýšla. Dohodli sa, že sa môže vrátiť do ich izby, do ich postele, no nič viac. Každý bude na svojej polovici postele celú noc. Ide len o to až si ich dcéra myslí, že sú spolu. Že sa uzmierili a všetko je znova v poriadku.
A tak aj bolo. Nasledujúce dni predstierali svoju hru. Všetkým povedali, že malá chyba ich manželstvo nezničí a že ich láska je tak silná, že zdolala aj túto prekážku. Alma bola veľmi šťastná z toho a naozaj sa tvárila omnoho šťastnejšie.
No ostatní ľudia v dome vedeli, že toto je len pretvárka. Že v skutočnosti by Victoria nikdy takúto zradu neodpustila. A hlavne Ava, tá vedela ako veľmi Victoria bola zranená a ako sa tým trápila. Prečo by z ničoho nič zrazu svojmu manželovi niečo take odpustila? To jej na ňu vôbec nesedelo. Trápila sa kvôli tomu. Trápila sa zakaždým keď videla ako ju jej manžel objíma a dáva jej bozk či už na pery, na tvar alebo sa k nej len správa milo a ona k nemu.
Jednoducho povedané, skutočne to vyzeralo, že sú znova spolu. A to Avu zraňovalo.