Nečakaná vášeň

Kapitola 3

Zbalené veci si dala do auta a vydala sa na cestu. Dostala adresu a tak tam išla. Bola trochu nervózna, no zvládala to celkom dobre.
Keď sa ocitla v meste, hneď si všimla tú zmenu. Jednak vysoké budovy jedna na druhej, veľa aút, ľudí na uliciach ponáhľajúcich sa niekam a takmer žiadna zeleň. Bolo tu pár stromov, ale vôbec to nebolo to na čo bola zvyknutá. A jednak ten hustý a nepríjemne zapáchajúci vzduch. Úplne iný svet.

,,Vitajte teda v mojom dome Ava." milo ju Victoria privítala.
,,Ďakujem." usmiala sa.
,,Ela vám ukáže vašu izbu v časti pre služobníctvo a kľudne vám ukáže celý dom. Zatiaľ sa však môžeme dohodnúť na tom, že v pracovné dni vstávam o 7:00 a idem do práce. Cez víkend väčšinou ostávam doma, prípadne podľa potreby. Pracovný čas nie je fixný, záleží od toho kedy vás budem potrebovať. Ak budem potrebovať neskoro v noci ísť niekam, musíte byť prichystaná. Rozumiete?" pozrela na ňu.
,,Áno, seňora." prikývla a pozorne ju počúvala.
,,Dnes vás potrebovať nebudem, zabývajte sa. Ja ostanem doma. Zajtra začínate." povedala a v tom prišla nejaká mladá žena. Vysoká, mohla mať aj 170cm, chudá ako patik, ryšavé vlasy po plecia. Žiarivé zelené oči pripomínajúce pistácie a veľký úsmev na perách. Mala zopár pieh na lícach a nose. Bola rozkošná.
,,Aaah Ela, teba som potrebovala. Toto je naša nová zamestnankyňa, bude moja osobná strážkyňa. Ukáž jej prosím jej izbu a zvyšok domu."
,,Dobre, seňora Victoria." nadšene odpovedala a Victoria teda odišla po schodoch hore až sa stratila z dohľadu. ,,Som Ela, starám sa o poriadok v dome." predstavila sa.
,,Ahoj Ela, ja som Ava."
,,Teší ma. Poď ukážem ti kde si môžeš dať svoje veci." mávla rukou až ide za ňou a postupne jej všetko ukázala.
Najprv si Ava dala veci do svojej novej izby, ktorá bude teraz jej domovom. Potom jej Ela ukázala aj zvyšok domu a Ava sa nestačila čudovať aký je veľký.
,,Koľko ľudí žije v tomto dome?" opýtala sa Ely.
,,No sú tu majitelia domu. Seňoru Victoriu už poznáš. Potom je tu jej manžel Carlos, ich dcéra Alma. A potom my zamestnanci. Je tu Paloma, kuchár Diego, ja a seňorov osobný strážca Jose."
,,Veľký dom pre toľko ľudí." zamyslela sa Ava. Čiže Victoria má manžela a dcéru. To netušila a kúsok ju to znepokojilo.
,,To áno, ale takí sú boháči." usmiala sa.

Keď skončila prehliadka domu, Ava a Ela si sadli v kuchyni. Prišiel Diego a Paloma a zoznámili sa. Diego urobil kávu a všetci sedeli v strede kuchyne pri stole a rozprávali sa. Boli to ozaj milí ľudia a Ava sa v ich spoločnosti cítila dobre. Rozprávali si ako sa sem dostali a kedy. Zistila, že Paloma tu robí najdlhšie, pretože seňoru Victoriu pozná už od destva. Že jej matka pracovala pre Victoriinu matku a otca. Diego tu pracuje už 20 rokov ako kuchár od doby keď sa Victoria vydala a odišli s manželom bývať do tohto domu.
Diego je starší muž, trochu viac pri sebe s veľkým bruchom a plešinkou. Ale je ozaj milý.
Paloma je tiež staršia žena, malá a postavu má akurát. Má krátke čierne vlasy s ofinou.

,,Palomitaaa.. donesieš mi vodu?" ozývalo sa volanie a v tom vtrhlo do kuchyne mladé dievča. Mohlo mať 20 rokov asi. Kučeravé hnedé vlasy, hnedé oči a opálená pokožka. Bola veľmi elegantne oblečená a na nohách mala lodičky. Výrazný make-up a dlhé umelé nechty. To dievča vyzeralo ako nejaká štetka, ale Ava ostala radšej ticho. Nechcela spôsobiť problémy hneď prvý deň.
,,Ako Almita? Nepočula som dobre." postavila sa Paloma a doberala si to dievča.
Almita? Hmm kde len to meno Ava počula už? Nevedela si spomenúť.
,,Prosím si vodu Palomita." opravilo sa dievča.
,,No vidíš aká si šikovná." zasmiala sa, otvorila chladničku a vytiahla flašku s vodou. ,,Jemne perlivá a vychladená, ako to máš rada zlatko." podala jej to.
,.Ďakujem Paloma, ty si poklad." objala ju nadšene a odišla preč.
Ava sa divne pozrela na všetkých, lebo nechápala čo sa deje.
,,Alma." s povzdychom odpovedali všetci naraz.
,,Dcéra seňori Victorie." povedala Ela a Ava si konečne spomenula. Áno, spomenula si ako jej to hovorila keď sa opýtala koľko ľudí tu žije.
,,To dievča je rozmaznané a dokáže ľudí naštvať. Ale je to moja Almita o ktorú som sa strala od narodenia a prirástla mi k srdcu." vysvetlila Paloma.
,,Aha, už chápem." prikývla Ava, že rozumie.
,,Už je ale veľa hodín, poďme spať. Zajtra máme veľa práce." vstala Paloma a všetci ostatní tiež.
Každý sa vybral do svojej izby a tak aj Ava. Prezliekla sa do pyžama a ľahla si do postele. Premýšľala ako sa jej dnes zmenil život. Ako začína novú kapitolu svojho života a vôbec netuší čo ju čaká. Či bude dobrá alebo zlá.
A myšlienkami zablúdila aj na seňoru Victoriu. Jej tvár a jej pohľad mala uložený v mysli a pri týchto myšlienkach sa usmievala. Potom potriasla hlavou.
,,Prečo na ňu myslím?" prekvapene sa pýtala samej seba.
Nevedela zaspať a pretáčala sa zo strany na stranu. No po asi polhodine sa jej konečne podarilo zaspať.