Nečakaná vášeň

Kapitola 51

,,Ako ti je otec?" opýtala sa Victoria keď vošla do nemocničnej izby a podišla k otcovej posteli.
On pozrel na ňu. ,,Žijem, aj keď ťa to neteší."
,,Čo to hovoríš? Prečo by ma to nemalo tešiť?" zarazene sa opýta.
,,Ty a tvoja sestra asi chcete až umriem, všakže?" pozerá na ňu.
,,Prečo by sme to mali chcieť?" vôbec nechápe o čom hovorí.
,,Obe ste sa asi zbláznili. Jedna chodí s chudákom a druhá so ženou, to naša rodina dopadla." pokrúti hlavou.
,,Tak o toto tu ide." poznamená. ,,Vieš, že sme už dospelé a nemôžeš nám riadiť už životy."
,,Nikdy som vám ich neriadil. Len som vás viedol k slušnému životu." odpovie.
,,Takže podľa teba nežijeme slušne, áno?"
,,Vieš čo si budú ľudia o nás hovoriť? Že ako dopadla naša rodina?" chytí sa za hlavu.
,,A ako dopadla? Že sme konečne obe šťastné?" zastáva si šťastie svoje aj sestrine.
,,To šťastie vám nevydrží. Keď začnú o vás ľudia hovoriť." poznamená.
,,Je mi úplne jedno čo kto bude o mne hovoriť. Je to môj život a ja rozhodujem o tom ako ho prežijem. Nie ty, nie oni. Ja!" hrdo prehlási. ,,Ale ako chceš otec. Prišla som ťa pozrieť s dobrým úmyslom, lebo mi na tebe záleží. Ale ak ma chceš len urážať, tak idem." otočí sa mu chrbtom a kráča ku dverám.
,,Pamätaj dcérka, zle dopadneš." povie jej ešte kým je v izbe.
Ona však na jeho slova nereaguje. Otvorí dvere a odíde z izby naštvaná preč.
V čakárni ju čaká Ava, ktorá si ihneď všimne Victoriin výraz tváre, ktorý naznačuje, že nie je všetko v poriadku.
,,Čo sa deje zlatko?" opýta sa jej.
,,Otcovi sa nepáči, že sme spolu. Ide mu len o to čo si budú myslieť ľudia." naštvane povie.
,,To sme čakali." smutne odpovie.
,,Ja viem, ale.. nečakala som, že to bude takéto. Je to predsa môj otec." povzdychne si.
,,No taaak.. poď sem." jednou rukou ju chytí okolo ramien a pritiahne k sebe až ju môže objať. Victoria si položí hlavu na jej rameno a pritisne sa k nej. To ju kúsok upokojí, pretože jej objatie je to čo práve potrebovala.
V čakárni sa objavi Lucia a pozerá na sestru a Avu ako sa objímajú. Niečo sa stalo? Nevie o čo ide.
,,Viki? Je všetko v poriadku?" opýta sa.
Odtiahne sa od Avy a pozrie na svoju sestru. ,,Ale áno."
,,Váš otec, nepáči sa mu náš vzťah." povie Ava.
,,To je celý on." povie a pokrúti hlavou. ,,Nič si z toho nerobte. Kašlite na neho." usmeje sa podporne.

A tak aj bolo. Obe spokojne žili svoj život. Ava a Victoria boli spolu aj napriek tomu, že Eduardovi ani Alme sa ich vzťah nepáčil. Avšak nechceli, aby ich vzťahu niečo bránilo. Jednoducho si užívali každý spoločný moment.
Ľudia sa postupne dozvedali o jej novom vzťahu. Najprv ľudia v dome, potom priatelia, ľudia vo firme a nakoniec na to prišli aj novinári. Samozrejme z toho bol veľký článok v každých novinách.
A aj keď presne toto Victoria čakala a bola na to pripravená, občas ju to už štvalo ako ľudia riešia jej život a každé jej rozhodnutie.

,,Nečítaj to láska. Len ťa to znepokojuje." povie Ava a vezme jej z rúk noviny, v ktorých je znova článok o nich dvoch. Už 3 týždne vychádzajú stále nejaké články, novinárov to tak ľahko neomrzelo.
,,A čo mám robiť? Kamkoľvek ideme, sú tam. Nemáme chvíľu pokoja." povzdychne si rozhorčene.
,,Ja viem. Asi by nám padlo vhod odísť niekde kde nás nenájdu." sadne si k nej na gauč a založí jej padajúce vlasy za ucho.
,,Hmmm.." zamyslí sa Victoria. ,,To nie je zlý nápad." usmeje sa.
,,To nie." zasmeje sa jemne.
,,Elaaa.." zakričí na celý dom až ju počuje a ochvíľu sa tam objaví.
,,Želáte si?" s rukami prekríženými na páse cez zásteru sa opýta.
,,Pobaľ prosím ťa kufre mne aj Ave. Nemusíš toho baliť veľa, len také nutné veci." usmeje sa.
,,Áno, seňora. Hneď to bude." prikývne súhlasne a odíde.
,,Kufre?" prekvapene sa opýta Ava. ,,Kam chceš ísť?"
,,To nechaj na mňa a nechaj sa prekvapiť." uškrnie sa a nakloní sa k nej bližšie. Našpúli pery a venuje Ave jemný bozk.
Ava jej však dá ruky na chrbát a pritiahne si ju bližšie k sebe, aby ich bozk neprestával. Tak jej Victoria položí ruky na ramená a opláca tie vášnivé bozky späť.

,,Fuj, ste nechutné mama!" zhnusene povie Alma keď zíde dole schodmi.
Victoria sa ihneď odtiahne od Avy a pozrie na dcéru. ,,Alma!"
,,Na toto sa nemôžem pozerať. Idem ja preč." mávne rukou vo vzduchu a na opätkoch sa otočí smerom k východu, odíde preč.
,,Prepáč za ňu." povzdychne si Victoria.
,,To nič láska, rozumiem jej." usmeje sa milo.
,,Za to ja nie." zamračí sa. ,,Nechápem prečo ju to tak žerie."
,,Je to pre ňu niečo nové. Musí si na to zvyknúť." chytí ju za ruku s úsmevom.
,,Ja som vždy stála pri nej, aj keď bola chorá. Robila som pre ňu prvé, posledné. A ona nevie prijať moje šťastie? S Carlosom sa uzmierili a odpustila mu." smutne hovorí.
,,Neboj, aj to príde." objíme ju pevne.
A tak ju objime aj Victoria, ktorá sa k nej natlačí. V jej objatí sa vždy cítila bezpečne.