Nečakaná vášeň

Kapitola 59

O pár dni neskôr
Akurát včera priletela Ava späť a ubytovala sa v hoteli. Za ten čas čo strávila vo Francúzsku, sa naučila fungovať celkom pekne aj sama bez pomoci. Dokázala sa pohybovať pomocou slepeckej palice, a tak jej nerobili problém ani nové miesta.
Práve sedela na gauči v hotelovej izbe a premýšľala ako sa skontaktovať s Victoriou. Síce mala týždeň na vymyslenie plánu, no žiadny reálny plán ju nenapadol. Veď ihneď ako ju Victoria zbadá, tak odíde preč a Ava ju nebude môcť nasledovať keďže ju neuvidí. Tak čo má urobiť, aby si ju vypočula aspoň?
Keby jej zavolá, tak buď jej to nezdvihne alebo už ihneď zruší. A keby jej napíše,...
To je ono! Napíše jej list! To by mohlo fungovať, možno. Ak si ho vôbec prečíta. Ale za pokus to stojí.
Zo svojho nevybaleného kufru vyhrabe zápisník a pero. Lenže v tom sa zarazí. Dokáže napísať list normálnym písmom aj keď je slepá? Victoria predsa slepecké písmo neovláda, takže sa bude musieť snažiť písať normálnym písmom.

V tom istom čase na inom mieste:
Victoria práve sedela s notebookom na klíne v posteli a písala svoj nedokončený román, keď v tom zazvonil telefón po jej ľavici. Natiahla poň ruku a pozrela na displej. Volal doktor, ktorý mal na starosti Avu, ten ktorý jej odporučil pobyt na klinike. Čo len môže chcieť? Prečo volá práve jej?
,,Prosím?" zodvihla hovor.
,,Seňora Peréz de Blanco, tu doktor Fernandez. Volám vám ohľadom seňority Avy Torresovej. Odišla bez vysvetlenia z kliniky a ukončila liečenie, no mám obavy, že jej to môže skôr uškodiť. V liečení by mala pokračovať." povedal s obavami v hlase.
,,Počkať, čože? Ava odišla z kliniky? Kedy?" nechápavo sa opýtala.
,,Včera ráno neprišla na procedúru a jej izba je prázdna. Volali mi z kliniky kvôli tomu." priznal znepokojene.
,,Ako je to možné? Veď nemohla odísť len tak. Pane bože, kde môže byť?" znervóznela pri pomyslení na to, že sa niekde slepá túla ulicami Francúzska.
,,Takže vy o ničom neviete? Neviete kde je?" spytoval sa doktor.
,,Nie, vážne netuším kde by mohla byť." priznala nepokojne.
,,Tak vás prosím, ak sa vám s ňou podarí spojiť, aby ste mi ihneď dali vedieť. Musím s ňou prebrať jej zdravotný stav." poprosil, rozlúčil sa a položil.
Victoria si pošúchala prstami spánky. Nemala z toho dobrý pocit. Táto správa ju rozrušila viac ako by si bola myslela. Predsa len jej Ava nie je ukradnutá, stále ju miluje aj keď sa stalo čo sa stalo. Nemôže to nechať len tak, musí sa s Avou spojiť. Vytočila jej číslo a snažila sa jej zavolať, lenže mobil mala vypnutý, a tak jej to nezodvihla. To nie je dobré znamenie. Prečo má vypnutý mobil? Čo sa deje?

Ave sa na niekoľký pokus podarilo napísať ten list. Najprv si však musela premyslieť čo napíše. Či ju len požiadá o stretnutie, či sa má v ňom ospravedlniť, či jej to má rovno vysvetliť alebo jej povedať o svojich momentálnych pocitoch. Nevedela, ktorú zvoliť stratégiu, aby bola Victoria ochotná sa s ňou stretnúť.
Nakoniec sa rozhodla, že jej list pošle poštou. Vyšla z hotela a kráčala ulicou mesta, približne vedela kde sa pošta nachádza, no aj tak sa cítila stratená.
Prechádzala rušnou cestnou premávkou, no vďaka svojej slepeckej palici jej dávali vozidlá prednosť, aby mohla prejsť na druhú stranu ulice. Vybrala sa smerom na námestie, na ktoré sa ide cez betónové schody schádzajuce smerom dole. Hneď za nimi sa týčilo nádherné kvetnaté námestie s nádhernou architektúrou. Okolité budovy tomu dodávali na kráse a fontána uprostred, tancovala svojou čírou vodou sem a tam, v rytmoch šťastia.
Čerstvý vánok nesúci osvieženie si sadol Ave na nos a ona sa cítila tak spokojná. S úsmevom vykročila na prvý schod, opojená týmto šťastím, mysliac na Victoriu a ich uzmierenie, ktoré si priala zo všetkého najväčšmi.
A práve vďaka týmto myšlienkam, sa jej nepodarilo poriadne došliapnúť chodidlom o ďalší schod, jej členok sa podlomil a Ava začala padať na bok. Nemohla tomu zabrániť, ani si to len neuvedomovala, pretože jej hlava sa ihneď ocitla na schode. Bol to silný náraz a ona stratila vedomie. V bezvedomí sa jej telo skotúľalo dole až na samý koniec a zanechávalo za sebou krvavé stopy. Ležala tam a krv jej liala z hlavy až sa vytvorila mláka okolo.

*zvonenie telefónu*
,,Dom rodiny Peréz de Blanco, prosím?" zdvihla telefón Paloma, ktorá bola bližšie k telefónu ako Victoria, sediaca oproti v kresle.
,,Áno, tak je." prikývla. ,,Č..Čože? Ako?" ihneď sa zhrozila a vystrela ruku pred ústa na znak zdesenia. ,,V ktorej nemocnici?" opýtala sa a mala zvláštny pohľad v očiach, ktorý si Victoria ihneď všimla ako započula slová o nemocnici.
Victoria pocítila zvláštne zlé tušenie a srdce sa jej rozbúchalo. Počkala kým Paloma zložila hovor a výzvedne na ňu pozrela.
,,Vieš Victoria, Ava.." nedokázala to ani vysloviť.
,,Čo je s Avou?" ihneď sa postavila z kresla.
,,Mala nehodu a.. je na tom zle." smutne nakoniec povie.
,,Nie!" skríkne Victoria bolestne. Tieto slova ju zasiahli ako guľka do srdca a nevládze sa ani nadýchnuť. Pomyslenie, že sa Ave niečo stane je príšerné. Nedokázala by zniesť jej stratu.
Okamžite vyrazila do nemocnice, ktorú jej Paloma povedala. Nemohla čakať už ani minútu, musí zistiť čo sa stalo a ako je na tom. Nie, nemôže myslieť na najhoršie. Proste nie!

,,Slečna, prosím vás kto mi podá informácie o mojej priateľke, Ave Torresovej? Dnes ju priviezli, mala vraj nehodu." opýta sa na recepcií v nemocnici.
,,Doctor Bustamante, ktorý ju práve operuje. Musíte počkať kým sa skončí operácia." povie jej sestrička na recepcii.
,,Ako je na tom?" nervózne sa opýta.
,,Žiaľ, nie je v mojej kompetencií vám poskytnúť akékoľvek informácie. Musíte počkať." vysvetlí jej.
Victoria si povzdychla, otočila sa a zbadala sedačku kúsok od tiaľ. Sadla si a oprela si hlavu plnú starostí. Toto čakanie ju zabije. Prečo jej nepovedia čo sa deje? Potrebuje vedieť ako je na tom Ava. Miluje ju a nezmieri sa s tým ak o ňu príde.