Victoria, bohatá žena na úrovni a Ava, obyčajné dievča z vidieka, sú dve celkom rozlišné ženy.
Stará vs mladá žena, bohatá vs chudobná, vydatá vs slobodná. Proste tie najväčšie protiklady, ktoré by sa nikdy nestretli ani len pohľadom.
Lenže osud t...
V ten deň neskôr, sa všetci postupne zobúdzali. Začali deň ako každý iný deň. Vstali a prichystali sa. Diego utekal do kuchyne pripraviť raňajky, Paloma chystala stôl v jedálni a Ela ešte mala čas. Tak si ešte chvíľu pospala. Keď sa však zobudila a nachystala, už už išla vyjsť z dverí keď si všimla nejaký papier na zemi pred dverami. Prekvapene na to pozrela, pretože si nepamätá, že by to tam večer bolo keď išla spať. Zohla sa poň a otvorila ho. S otvorenými očami na to hľadela. Nemohla uveriť, jej kamarátka ju opustila. S kým bude viesť teraz tie konverzácie aké viedla vždy s Avou? Povzdychla si a zapísala si jej číslo do svojho mobilu. Zložila naspäť ten papier a vložila si ho do šuflíku. Vošla do kuchyne so smutným pohľadom a bez nálady a toho si ihneď všimol Diego. Nebola to tá usmievavá Ela ako zvyčajne, plná energie a pozitívnej nálady. Nie nie, bola smutná z toho, že jej kamarátka odišla. Ihneď sa jej opýtal čo sa deje a ona mu povedala čo sa stalo. Diego tiež nemohol uveriť, že Ava len tak odišla. Rozprávali sa o tom a potom do kuchyne prišla Paloma a počula o čom sa rozprávajú. ,,Čo to hovoríš? Ava odišla?" prekvapene sa opýtala. ,,Áno, nechala mi list kde sa rozlúčila." prikývla Ela. ,,A to už prečo? Nechápem." zamyslela sa. ,,To neviem Palomita. Nepovedala dôvod." odpovedala. Paloma si spomenula na Victoriu. Čo sa stane až sa to dozvie. Vedela o jej citoch k tej žene viac ako ona sama. Videla to, čo Victoria nevidela. Ale cítila to tak aj Ava? Nikdy nad tým nepremýšľala. Zaujímala sa len o Victoriu a z tej druhej strany sa na to nikdy nepozrela. Bola tu možnosť, žeby Ava cítila to isté? Je možné, že odišla práve kvôli tomu? V hlave mala milión myšlienok a snažila sa ich spracovať. Napokon však uznala, žeby to mala Victorii povedať ona sama, nik iný. Vedela ako sa zatvári a ako ju to raní a nechcela, aby niekto iný videl jej bolesť. Počkala kým Carlos zišiel dole do jedálne a usadil sa k stolu a vybrala sa hore k Victorii. Zaklopala na dvere a po slove ,,Vstúpte." vošla dnu. Pozrela na Victoriu, ktorá sedela pri stole a pisala niečo do notebooku. Ale ihneď ako prišla Paloma bližšie, zavrela notebook a pozrela na ňu. ,,Musím ti niečo povedať." povedala s hlasom, v ktorom bolo počuť znepokojenie. ,,Hmm?" pozrela zaujato na ňu Victoria. ,,Budem to radšej ja kto ti to povie, než by si to mala počuť od iných." nadýchla sa a pokračovala. ,,Vieš Victoria.. noo.. Ava odišla." povedala zvláštnym tónom. Victoria nechápavo pozerala na Palomu. ,,Ako, že odišla? Do obchodu alebo?" ,,Nie. Odišla už navždy." chytila ju za rameno. ,,Nechala list Ele, že odchádza z práce aj z domu." Victoria po počutí týchto slov ihneď stuhla. Srdce jej zvieralo tisíc rúk, telo jej stuhlo, rozum myslel okamžite na milión otázok a ústa.. to sucho v ústach bolo príšerné. Nedokázala ani prehovoriť, nevedela čo má povedať. Pocítila nesmiernu bolesť v hrudi, akoby ju niekto trhal zvnútra. Po chvíli sa nadýchla, vydýchla a vstala. ,,Musíme ju nájsť. Nemôže len tak odísť." prehlásila. ,,Ale čo chceš robiť Victoria?" opýtala sa prekvapene Paloma. ,,Začneme u nej doma. Je to jediné miesto kde mohla ísť. Nemá iný domov, nemá ani rodinu." spomenula si na jej príbeh o rodičoch a babke. ,,A ak tam nebude?" vyzvedala. ,,To budeme riešiť potom. Ale som si istá, že tam bude." sebaisto povedala.
Ani neraňajkovala, len vypila kávu a vybrala sa bez strážcu von z domu. Elegantne kráčala k autu vo svojom čiernom saku. Jej chôdza sa odzrkadľovala jej úrovni. No vo vnútri trpela, duša jej plakala.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Sadla do auta a vybrala sa na vidiek. Už dlho nešoférovala sama, vždy ju viezol niekto iný. Bol to celkom iný pocit sedieť za volantom a sledovať všetko z predu. Cítila sa tak voľná, úplne niečo iné ako keď len pohodlne sedela na zadnom sedadle a čakala kým prídu na miesto kam mala namierené. Teraz bola zodpovedná za všetko ona, musela sledovať cestu a značky. Musela sa sústrediť na jazdu. No myseľ jej aj tak zamestnávala Ava. Myslela na ňu celú cestu. Dúfala a verila, že ju nájde v jej skromnom domčeku a presvedčí ju až sa vráti. Keď prišla na miesto, zaparkovala a vystúpila z auta von. Obzrela sa, no Avine auto nikde nevidela. Prešla teda ku dverám a zaklopala na ne. Čakala, no nik sa neozýval. Prešla k oknu kúsok od dverí a nazrela dnu. Nikoho však nevidela. Žeby tu ozaj nebola? Ale kde inde mohla ísť? Nevedela o žiadnom inom mieste kde by ju mohla nájsť. Veď nemala toľko peňazí, aby si mohla dovoliť ďalší dom či byt a nemala ani žiadnu rodinu ku ktorej by mohla ísť. Naozaj tomu nerozumela. Sadla si na prútené kreslo, ktoré zbadala na terase Avinho domu. Podoprela si ťažkú hlavu plnú myšlienok a premýšľala čo sa to vlastne deje. Prečo ju opustila? Prečo tak náhle? Ako jej to mohla urobiť? Bez nej je stratená. V jej očiach vždy našla pokoj, v jej náruči bezpečie a v jej prítomnosti sa cítila, že na to nie je sama. Ava ju poznala zo všetkých asi najlepšie, nikdy nikoho tak blízko k sebe nepustila. A to ju poznala len krátko. Stále nechápala ako je to možné, že za taký krátky čas niekto úplne cudzí videl jej nahú dušu. Nahé telo môže vidieť ktokoľvek, no nahú dušu vidia len tí ozaj všímaví. Spomenula si na slová Avy, že človek sa musí pozerať očami a srdcom zároveň, aby videl to čo druhí nevidia. Ava ju videla tak, ako ju druhí nikdy nevideli. Poznala jej strach a obavy, ktoré tak skrývala pred svetom len aby neukázala slabosť. Nesmela ukázať slabosť svetu, vždy musela vystupovať ako silná žena. Tak prečo ju Ava opustila? Keď toto všetko videla, musela vedieť, že to Victorii ublíži. Stále to nechápala.
