Ava vstala celkom skoro, ako zvyčajne. Bola naučená vstávať s prvými lúčmi slnka. Nadýchla sa a zobrala si z kufru župan a nejaké veci a prešla do sprchy, ktorú mala hneď oproti izbe. Vošla dnu a videla, že sú tam 2 sprchové kúty vedľa seba, predelené matným plexisklom. Oproti boli 2 umývadla a nad nimi veľké okrúhle zrkadlo. Vedľa umývadiel bola skrinka s poličkami a v niektorých z nich už boli nejaké veci. Asi to patrí Palome a Ele.
Prešla teda ku sprchám a všimla si hneď vedľa vešiaky. Zavesila tam svoj župan a vošla dnu do sprchy. Osprchovala sa a vypla vodu. Vyšla von a načahovala ruku za županom, keď v tom niekto otvoril dvere. Nestál vo dverách nik iný ako Victoria. Bola to ozaj trápna chvíľa. Ava stala pred sprchou nahá a ruku mala natiahnutú za županom na vešiaku a Victoria stála vo dverách s rukou na kľučke a pozerala na ňu. Victorii ihneď sčervenali líca a na tvári sa jej objavil nečakaný úškrn. Pohľad na ňu v nej vzbudzoval nepoznaný pocit. Celú si ju prezrela. Kvapky vody stekajúce z vlasov na jej nahú bledú pokožku odrážali jemné svetielka do jej očí. Victoria sa zrazu otriasla.
,,Pane bože, ospravedlňujem sa." okamžite si zakryla Victoria rukami oči. ,,Hľadám Elu, no nevedela som, že ste tu."
,,To je v poriadku seňora." zasmiala sa jemne Ava a vzala si župan do ruky. Pomaly si ho obliekala.
,,Nechcela som.." z jej hlasu bolo počuť, že sa cíti trápne a nevie čo povedať. Cez medzery medzi prstami videla stále na Avu a ten pohľad sa jej páčil, aj keď si to nepripúšťala.
,,Nič sa nestalo." povedala Ava a zaviazala si župan. Podišla k Victorii a spýtala sa: ,,Chcete už ísť do práce?"
Victoria si zložila ruky a pozrela na Avu. Keď zbadala, že je už oblečená, tak si oddýchla, no stále bola červená ako paradajka.
,,Nie, ešte nie. Zháňam Elu až mi prinesie raňajky a nikde jej niet. Ak ju uvidíte pošlite ju. Keď sa najem, tak môžeme ísť." odpovedala a otočila sa na odchod. No Ava ju chytila za ruku a otočila k sebe.
,,Nemusíte sa cítiť trápne za to čo ste videli." usmiala sa na ňu a pozrela jej do oči.
,,Ja? Ja a trápne? Nie nie nie.. to ste zle pochopili." začala jemne koktať a zaklamala.
,,Vážne, mne to nevadí. Čiže nemusí ani vám." pustila jej ruku, no stále jej pozerala do očí.
,,Ja.. nič som nevidela. Robme sa, že sa nič nestalo." otočila sa a odišla.
,,Ako myslíte." povedala si sama pre seba Ava a zasmiala sa.
Rukami si prevetrala vlasy až sa rýchlejšie uschnú a prešla naspäť do izby. Utrela sa a obliekla. Svetlo modré rifle, tmavomodrá jednofarebná košeľa a obyčajné biele tenisky. Medzitým jej vyschli vlasy a tak vzala kefu a učesala sa. Zaplietla si voľnejší vrkoč, ale bočné vlasy nechala voľne rozpustené. Zvlnili sa jej po okrajoch tváre akoby napodobňovali jej črty.
Keď bola hotová vybrala sa do kuchyne, že si dá niečo ľahké na jedenie. Otvorila dvere a našla tam Palomu a jedného muža, ktorého nepoznala.
,,Dobré ráno." pozdravila sa s úsmevom.
,,Dobre ráno." odpovedali jej obaja.
,,My sa ešte nepoznáme." ten muž vstal a otočil sa k nej. Vystrel ruku a povedal: ,,Som Jose, seňorov osobný strážca."
,,Ahhh Anoo.. počula som o vás." zasmiala sa a podala mu ruku. ,,Ja som Ava."
Potom si Jose znova sadol a Paloma sa opýtala Avy či si dá niečo jesť. Ona súhlasila a po chvíli dostala tanier s miešaným vajíčkami a šunkou a k tomu dva krajce opečeného toastu. Poďakovala a najedla sa. Vstala a vzala tanier k umývadlu a začala ho umývať.
,,Toto nemusíš robiť, od toho je tu Ela." povedala Paloma Ave.
,,A čo sa stane keď si po sebe umyjem? Po mne nemusí nikto umývať." usmiala sa a dokončila to.
أنت تقرأ
Nečakaná vášeň
عاطفيةVictoria, bohatá žena na úrovni a Ava, obyčajné dievča z vidieka, sú dve celkom rozlišné ženy. Stará vs mladá žena, bohatá vs chudobná, vydatá vs slobodná. Proste tie najväčšie protiklady, ktoré by sa nikdy nestretli ani len pohľadom. Lenže osud t...
