Victoria, bohatá žena na úrovni a Ava, obyčajné dievča z vidieka, sú dve celkom rozlišné ženy.
Stará vs mladá žena, bohatá vs chudobná, vydatá vs slobodná. Proste tie najväčšie protiklady, ktoré by sa nikdy nestretli ani len pohľadom.
Lenže osud t...
Ráno samozrejme Ava vstala s východom slnka ako vždy. Zašla sa osprchovať a prešla opatrne ku skrini, aby nezobudila Victoriu. Chcela ju nechať až sa poriadne vyspí, veď si to zaslúži. Otvorila skriňu, no jediné normálne oblečenie čo tam našla boli len obyčajné čierne tepláky a veľká hnedá mikina. Keďže nemala inú možnosť a kraťasy alebo crop-topy si dávať nechcela, vzala si to a obliekla sa.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vošla do kuchyne a otvorila skrinky, aby zistila čo v nich má. Zo trvanlivých surovín, ktoré doma našla mohla jedine urobiť lievance. A tak sa do toho pustila. Vymiešala cesto, pripravila si panvicu a začala piecť. Medzitým dala variť kávu. Po asi polhodine bolo všetko hotové. ,,Mmm čo tu tak dobre vonia?" opýtala sa Victoria, ktorá práve vošla do kuchyne a cítila príjemnú vôňu. Ava sa otočila k nej a usmiala sa. ,,Dobré ráno seňora." najprv ju pozdravila a potom dodala: ,,To voňajú vaše raňajky." uškrnula sa. ,,Dobré ráno." pozdravila sa tiež. ,,To ste ale nemuseli. Najedla by som sa niekde v meste." milo sa usmiala. ,,Nie nie, keďže ste u mňa doma, nemôžem dovoliť aby ste prišli o skvelé raňajky odo mňa." jemne sa zasmiala a naložila lievance na taniere. Poliala ich ešte sirupom a nakoniec vzala oba taniere do ruky a položila ich na stôl. Jeden položila priamo pred Victoriu a druhý pred seba.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Páni, to vyzerá úžasne." žasla nad tým Victoria. ,,Ďakujem." Ave stúpla trochu červeň do líc a vrátila sa na linku ešte naliať kávu do šálok. Priniesla aj kávu a sadla si ku stolu. ,,Tak teda dobrú chuť seňora." usmiala sa a žačala krájať svoje jedlo. ,,Dobrú chuť aj vám." pustila sa do jedla aj ona. Odkrojila si prvý kúsok a vložila ho do úst. Okamžite sa jej rozplynula tá výborná chuť na jazyku a jej ústa zažili niečo ako orgazmus. ,,Mmmm.. to je výborne." povedala a nechala sa unášať tou omamnou chuťou týchto výborných lievancov. ,,Recept mojej babičky. Presne takéto mi od detstva robievala." zaspomínala Ava a kúsok posmutnela. Victoria si to ihneď všimla, bála sa jej opýtať prečo je smutná. No nemohla ju tak vidieť a tak sa odhodlala. ,,Mali ste dobrý vzťah s babkou?" opýtala sa nakoniec. ,,Ten najlepší. Bola mi všetkým čo mladé dievča potrebuje pri dospievaní." jemne sa usmiala, no stále to nebol ten šťastný úsmev aký vždy mávala. ,,A rodičia?" neisto sa opýtala. ,,Moc si ich nepamätám. Samozrejme mám zopár spomienok, ale umreli ešte keď som bola malé dievča. Od vtedy sa o mňa starala babička." smutne odpovedala a radšej si vložila ďalšie sústo do úst. ,,To je mi ľúto. Musí byť hrozné prísť o rodičov v tak mladom veku. Ja som stratila mamu už ako dospelá a stále mi veľmi chýba." priznala Victoria. Ava len prikývla a dojedla svoje raňajky. Victoria sa teda nechcela viac vypytovať, aby ju viac neranila. Keď dojedli, Ava umyla riad a sadla si ku káve. ,,Asi by sme mali už ísť domov seňora." navrhla po chvíli. ,,Asi áno." uznala aj ona.
