Nečakaná vášeň

Kapitola 10

Victoria s Palomou sedeli v záhrade a pili kávu, Ava bola v kuchyni a stále premýšľala nad tým čo sa stalo.
Medzitým nikto ani len netušil, že zo zadu domu sa vkrádaju zlodeji. Prechádzali tak, aby ich nikto nevidel. Prešli zboku domu a ocitli sa pri záhrade. Všimli si Victoriu a tak vytiahli zbrane a namierili si to priamo k nej. Stále ich však ona ani Paloma nevideli.
Tentokrát boli len dvaja, no opäť mali kukle na hlavách a boli celí v čiernom. Jeden z nich namieril zbraň ku hlave Victorii a druhý Palome.
,,Teraz ťa nemá kto ochrániť." zasmial sa a priložil zbraň tesne na jej temeno hlavy. ,,Takže pekne pomaly vstaneš a pôjdeš vziať všetky šperky a hotovosť čo doma máš!"
Victoria sa okamžite zľakla a stuhla. Nevedela čo robiť. Cítila sa znova tak bezmocne ako v ten deň, lenže teraz tu nebola Ava ani nikto kto by jej pomohol.
Pomaly vstala ako jej prikázal a pozrela na neho.
,,Nepozeraj na mňa! Pozeraj pred seba a kráčaj."Voľnou rukou ju chytil za jednu ruku a držal jej ju za chrbtom a druhou do nej strčil zbraňou priamo do stredu chrbta.
Victoria teda pomaly kráčala smerom do domu. Vyšli až hore na poschodie kde otvorila dvere od svojej izby.
,,Pohni! Nemám celý deň na teba!" zakričal hrubo na ňu.
Vzala teda prvú tašku čo našla a začala do nej dávať svoje šperky. Zlato, striebro a nejaké drahé kamene. Otvorila šuflík v stolíku a vybrala peniaze. Bolo tam 100 000 pesos (čo je približne 5 320 eur). Vložila ich do tašky a zavrela ju. Prešla k nemu a podala mu to. On jej ju prudko vytrhol z ruky a otvoril dvere.
,,Tak je dobrá. Teraz pekne prejdeme dole a ty ani necekneš, inak si ma neželaj!!" vyhrážal sa jej s hrubým tónom v hlase. Znova ju schmatol za ruku a zbraň jej pritlačil na chrbát.
Ocitli sa na schodoch, no Victoria od strachu už ledva kráčala. Zaplietla sa jej noha a pár schodov prešla akoby polopádom, no stihla sa zachytiť zábradlia a len tak tak udržala rovnováhu. Lapala po dychu a postavila sa pomocou zábradlia.
,,Ty si nemehlo. Rovno celý dom sem privolaj." naštvane zahučal.
Victoria to už nevydržala a z celej sily zakričala: ,,Pomooooooc!" to ju však vyčerpalo, pretože srdce jej išlo na plne obrátky od strachu. Vedela, že teraz príde niečo zlé, no nemohla žiť s pocitom, že nič neurobila preto, aby toho zlodeja zastavila.
,,Tak teraz si urobila veľkú chybu!" naštvane do nej sotil a ona neudržala rovnováhu. Posledných asi 6 schodov padala dozadu. Dopadla na bok a od bolesti zakričala.
On sa na nej len zasmial a mieril na ňu zo schodov zbraňou. Ona sa snažila odplaziť preč, no moc jej to nešlo. Pohla sa len o pár centimetrov do strany, pretože bolesť jej nedovolila ísť ďalej.
Zrazu tam pribehla Ava, ktorá počula kričanie o pomoc a okamžite hľadala miesto od kiaľ ten krik ide. Vbehla do haly a zbadala čo sa deje. Ako najrýchlejšie mohla bežala smerom k Victorii a zlodej v tej chvíli vystrelil zo zbrane smerom na Victoriu. Lenže Ava bola rýchla a práve vo chvíli keď sa ocitla nad Victoriou ju zasiahla guľka. Zvalila sa na zem a krv sa liala okolo nej. Victoria od strachu zakričala a s hrôzou v očiach sa pozrela na Avu. Zlodej si všimol, že obe sú zranené a tak má príležitosť utiecť s taškou plnou peňazí a šperkov. Tak vybehol z domu s výtazným pohľadom.
Po chvíli vošla dnu aj Paloma, ktorú ten druhy zlodej nechal tak keď zbadal svojho kamaráta s plnou taškou. Paloma teda bežala rýchlo dnu zistiť čo sa stalo a našla obe ženy na zemi.
,,Preboha!" zhrozila pri pohľade na krv.
,,Ja som v poriadku, ale Ava.. no tak, volaj sanitku prosím." kričala na Palomu od strachu čo sa stane s Avou.
Od toľkej straty krvi odpadla a tak tam len nevládne ležala na zemi.
Paloma zavolala sanitku a ihneď priniesla nejaké gázy a pritlačila ich Ave k rane, aby viac nekrvácala.

Prišla sanitka a odviezla obe ženy do nemocnice. Avu museli operovať, aby jej vybrali guľku von z tela. Našťastie nepoškodila nič nedôležité, bolo to len škrabnutie. Avšak ostala v tele a spôsobovala krvácanie.
Victoria mala narazené rebrá a oškretý lakeť. Nič závažné to tiež nebolo. Dostala nejaké lieky a obväz na lakeť. Lekár jej nariadil až ide domov a odpočíva niekoľko dní, ona však nemohla. Musela vidieť Avu ako je na tom. Musela vedieť, že je v poriadku. Neodpustila by si keby sa jej niečo stalo. To by asi neprežila.
Operácia skončila a Ava ležala na JIS-ke kým sa neprebrala. Doktori nechceli nikoho k nej pustiť kým sa nepreberie a nebudú mať istotu, že všetko dopadlo tak ako malo. A tak musela Victoria čakať v čakárni. Sedela na kresle a aj keď mala bolesti z toho aké bolo to kreslo nepohodlné, držala sa a musela čakať.
Po asi hodine a pól prišla sestrička k Victorii a povedala jej, že Ava môže prijať návštevu. Victoria vstala, no chvíľu jej to trvalo, pretože každý čo i len malý pohyb ju bolel. Nasledovala sestričku až k izbe číslo 710 a tam ju sestrička opustila. Tak teda otvorila dvere a vošla dnu. Opatrne prešla k posteli, Ava mala zavreté oči. Chytila ju za ruku a pevne ju stisla vo svojích dlaniach. Ava otvorila oči a pozrela na ňu.
,,Vy.." hlesla potichu. ,,Ste v poriadku?" spýtala sa jemným hláskom.
Victoria sa chcela zasmiať, no podarilo sa jej to len na chvíľu, pretože aj smiech ju bolel. Tupá bolesť ju bodala do rebier. ,,To by som sa mala opýtať ja vás. Opäť ste mi zachránili život slečna."
Ava pozerala na ňu a videla, že má bolesti. No potom sa usmiala. ,,Nemohla som dovoliť, aby sa vám niečo stalo."
,,Ako sa vám ja len odvďačím?" pozerala na ňu.
,,Nijak. Nič nežiadam." pokojne odpovedala a oči sa jej zatvárali. Snažila sa ich udržať otvorené, no premáhala sa. Stále bola unavená z tej operácie a potrebovala odpočívať.
,,Dobre, nechám vás až si oddýchnete. Dobrú noc." pohladila ju po tvári a venovala jej jemný bozk na čelo.
Ava to ešte cítila a usmiala sa. ,,Dobrú noc seňora." boli jej posledné slova a zaspala ihneď na to ako ich povedala.