Nečakaná vášeň

Kapitola 7

Včerajšiu noc sa obe bavili a s úsmevom sa potom rozlúčili. Každá sa vybrala iným smerom. Ava premýšľala nad tým čo sa stalo. Aj ona sama vie, že niečo k tej žene cíti. No nesmie o tom hovoriť. Victoria má manžela a dcéru, nesmie im zničiť rodinu. Také veci sa nerobia. A ani nevie ako to cíti Victoria k nej. Možno sú to len jej predstavy. Možno len chce cítiť to čo už dlho necítila - LÁSKU.
Keď prechádzala Ava kuchyňou, prešla okolo dverí do ktorých chodieva len Victoria. Spomenula si, že vlastne sa tam chcela ísť pozrieť. Obzrela sa okolo seba a nikde nič nepočula. Pravdepodobne už všetci spali a tak opatrne chytila zlatú klúčku na tých bielych drevených dverách a zatlačila ju dole. Jemne zatlačila a dvere sa otvorili. Vošla dnu a zavrela za sebou dvere. Zbadala vypínač na stene kúsok od dverí. Zapla svetlo a obzrela sa. Pred ňou viedli schody smerom dole. Biele drevené schody s kovovou lištou na každom schode proti pošmyknutiu. Popri schodoch bolo kovové zábradlie s drevenou rúčkou na vrchu. Ava sa chytila rúčky a pomaly zastupovala dole schodmi. Mohlo to byť tak 20 schodov a keď sa ocitla za posledným, objavil sa jej pohľad na malú útulnú miestnosť. Nachádzal sa v nej malinky gauč, stolička, prehrávač na CD-čká a malý stôl. Taktiež tu bol veľký drevený stojan na maľovanie a na ňom bolo jedno plátno prekryté plachtou. Pozrela sa za stojan a našla tam rôzne farby a štetce a za nimi už hotové obrazy. Na obrazoch boli rôzne veci - kvety, zvieratá, domy, abstraktné obrazy a podobné.
Našla tam aj poličku s knihami. Bolo to tam vážne očarujúce. Prečo sem nikto nechodí? Veď je to tu úžasne.
Obzrela sa znovu po miestnosti a pohľad jej skončil na tom stojane s prekrytým plátnom. Rozhodla sa, že sa pozrie. Prečo skrývať nejaký obraz keď sem aj tak nikto nechodí? Chytila plachtu za dva kraje a stiahla ju dole. V tom okamihu keď jej oči zbadali obraz pod plachtou, takmer nedýchala. Oči mohla na ňom nechať a nemohla uveriť tomu čo uvidela. Na obraze bola ona. Ona celkom nahá a stekali po nej kvapky vody, vlasy mala strapaté a mokré. Zapozerala sa na svoje telo na tom obraze. Prsia boli uplne identické s tými jejimi. A dokonca na obraze bolo aj jej tetovanie, ktoré má na bruchu. Červený text AMORE medzi pumpkom a prsiami.

Toto maľovala Victoria? Kto iný? Nikto iný Avu nahú nevidel. Spomenula si na ten deň kedy sa v kupeľke objavila Victoria a bola nervózna z toho, že videla Avu nahú. Avšak sama potom povedala, že budú robiť že sa nič nestalo a nič nevidela. Tak potom prečo to namaľovala? Zrazu však počula nejaký hlas hore zo schodov. Zľakla sa, ak ju tu niekto nájde, tak bude mať problém. Rýchlo sa schovala za najväčšiu skriňu a skrčila sa dole k zemi. Počula dva hlasy, ženské.
,,Asi som zabudla zhasnúť keď som odchádzala." povedala žena a Ava ten hlas rozpoznala. Patril Victorii samozrejme. Ava teda vystrčila trochu hlavu spoza skrine až vidí kto je tá druhá osoba.
,,A čo tento obraz? Už je hotový?" druhá žena bola Paloma a ukazovala na to plátno na stojane.
Victoria sa obzrela a zhýkla. ,,Prečo nie je zakrytý? Čo som ho zabudla zakryť?" rýchlo sa zohla na zem po plachtu a chcela ho zakryť, no Paloma stihla prejsť pred stojan a všimla si čo na ňom je.
,,Veď to je.. hiii prečo si to maľovala Victoria?" prekvapene pozrela na ňu Paloma.
,,Ja ani neviem. Štetec to maľoval za mňa." zahanbene priznala.
,,Štetec si tú postavu predstavil alebo si ju skutočne videla takto?" zasmiala sa Paloma.
,,Noo.. videla." priznala a zakryla si rukami oči od hanby.
,,A to sa dozvedám až teraz? Victoria! Čo sa stalo?" vyzvedala od nej Paloma.
,,Nič sa nestalo. Len som hľadala Elu a vošla som do kúpeľne akurát vo chvíli keď tam slečna Ava stála nahá." sadla si na gauč čo bol kúsok od nich.
,,A? Čo bolo ďalej?" smiala sa pri tom Paloma.
,,Nič, čo by bolo? Odišla som s trápnym pocitom preč."
,,Trápnym pretože sa ti páčilo čo si videla?" s úškrnom sa opýtala.
,,Čo to hovoríš Paloma? Prečo by sa mi to páčilo?" neveriacky na ňu pozrela.
,,Ten obraz to jasne hovorí. Namaľovala si ho, pretože sa ti to páčilo. Tvoje srdce to maľovalo, nie ten štetec čo si držala." milo odpovedala a položila jej ruku na plece.
,,Paloma, nehovor nezmysly. Mám manžela a dcéru. Ako sa mi môže páčiť nejaká žena?"
,,Nie len tak nejaká. Ava, tá Ava, ktorá ti zachránila život, pamätáš?" potľapkala ju po pleci.
,,Samozrejme, že si to pamätám. Doteraz to mám pred očami." priznala Victoria a chvíľu boli obe ticho.
,,Mali by sme ísť už spať. Aj zajtra je deň." vstala Victoria a prekryla ten obraz plachtou. Potom sa obe vybrali ku schodom a kráčali hore. Napokon zhasli a zabuchli dvere.
Ava vyliezla spoza skrine a nemohla uveriť tomu čo počula. Victoria sa do nej zamilovala? Zamilovala, ale nevie si to priznať? Mala Paloma pravdu? Rozbúšilo sa jej srdce len na to pomyslela.