Ex
nie je viac
ako expedícia
života,
ktorá ťa čaká po ňom.
Dvere
cez ktoré
dovolené
ti je prejsť,
sú tie domov.
Sú tie k sebe.
Tam,
kde neruší tvoj pokoj
ten, čo nedáva,
len berie.
Ak si nepamätám
nápovedy na spomenutie,
bude zabudnuté
v náhode predurčenia
všetko odmietnuté.
To je krása ukončenia.
A začiatku života po ňom,
lebo už nie je dôvod,
ani bezvýznamnosť.
Nestojí
vesmír celý
a kolobeh ročných období
a nevkusný štýl
čakania, kým si uvedomí,
čo vlastnil
okrem polovičky,
čo na špičky
postavila váhu slov
o tom, že neopustí
stanovisko
názoru na lásku.
Ani stavenisko,
kde prekážku
nedalo sa zbúrať.
Keď nebolo náčinie,
nedalo sa príčine
priradiť viac zámienok,
čo bolo na vine.
Nie je nič viac
ako
paralelnosť expedície
a
blízkosti uniknutej
uplynulej prevencie
Ukrivdenej
ex,
expedície
otvoreného sveta
po rozchodení
zbytočného záväzku.
Ex
nie je viac
ako expedícia
života,
ktorá ťa čaká po ňom.
A dňom
uvedomenia si,
že šesť písmen snov
nasleduje po
dvojmiestnom
nemiestnom
urážkou zatienenom
označení,
zranení
zanietenom
kandidátovi
prestávajúcom veriť na
destinácie
neobjavené,
začína
to pravé orechové.
Expedíce
neobjasnené,
práve nové.
Iba tvoje.
(19:29)
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
