Magickosť
v mimoriadnosti
bola posledným dôkazom,
že pre nevidiacich
nie je hodno
ukazovať krásno
v sebe.
Lebo na čo je záhrada,
ktorú pošlapete,
lebo nevyrástli všetky
v nej potenciály?
Na čo je oheň,
keď nehreje, nepáli?
A občas sa to stáva,
že nevyužijú práva
nahliadnuť za oponu
a vtedy dobre je nechať ísť,
tých čo tvoju podobu
nevedia vidieť
v plnej dávke
mimoriadnosti.
Tvoje magické
šialené
nebezpečné
velkoleposti
a maličkosti
hodné milovania
nezaslúžia si ignorovania.
Je to príliš vzácne,
pre toho,
kto prepásne
časopriesor na zemi,
keď mohli ste byť chvíľu my
a neboli.
A v prípade
nedocenenia
tvojho zjavu,
nepredávaj sa davu
za posledné drobné.
Lebo ťa zmohne,
aj posledná štipka
neváženosti seba.
A nie si odkázaná
na malé záchvevy
dokazovania,
že ťa ešte vidia,
keď slnkom v sebe
hreješ svety mnohých
a jediný dôvod prečo nevedia
ťa vidieť
je ten, že neúprosne oslepuješ
ich svet
prebúdzaním vedomia
na priedomí.
A predsa ťa zahodia.
Pre seba si ja
pre nich si len "ty"
a nepomer určitý
vždy
bude ten bod zlomu
sebahodnoty.
A v neistote,
keď nevieš či nechať ísť
alebo držať sa ich,
mysli na to
ako ty vieš cítiť
a ako cítia oni,
keď si prítomná.
A či láskou
akou si schopná
milovať, by ťa
oni milovali.
(9:29)
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
