Zaužívajme si zvyk,
že budeme z tých,
ktorým život
bude chutiť
bez sladidiel,
bez soli,
holý
dôkaz kuchárovej slobody.
Do vody
necháme vývar
všedných dní
vyvreť do stratena,
výtvor majestátna
nech prevrieť sa dá
v chvíľach žitia,
ktoré dochutené
nebudú,
lebo kaziť slobodu
nenaplánovateľného
nie je nám po vôli
až do bodu,
kým môžme
si dovoliť.
Vychutnávať horkosť
na dne pohárov
a sladkosť pri ich úvode.
Popíjať mihy zraku
spatriaceho
zázrak žitia
nezlého.
Spolužitia
bohémov,
gurmánov
pôžitkárov
kým nerozlúčia
sa s chuťou
nedochuteného,
skutočného
surového
romantizmom
apatického
existovania.
Poetického
klamania
poslucháča
navareného výtvoru
pána Vitu.
Žiť pre chvíľu,
kedy platí,
kto neoddá sa
chuti
v zármutku sa utopí
predčasne.
Zaužívajme si zvyk,
že budeme z tých,
ktorým život
bude chutiť.
A ak nie,
vďaka slobode
dôvernej,
budú dochucovadlá
v medzi
povolenej.
Koreniny sprístupnené
a nič z neho
nezostane premárnené.
Surové obdoby žitia,
aj tie dochutené.
Nestráviteľné
aj tie nepostrádateľné
sústa súcna
pre ľudstvo vyhladované.
(20:07)
BINABASA MO ANG
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
