Uložená
na váhe
vlastnej
závažnosti.
Vložená
do dôstojnosti
a schopnosti
vyčísliť lásku,
ktorou som.
Závažím
ničiť
rovnováhu,
nechať sa váhou
ťahať dolu.
Nežiť.
Čo ťa ťaží?
Prečo si?
Otázky dve
nezhodujúce sa
v podstate
odpovedí.
Kam ťa odprevadí
váha,
kde ukladáš svoje kusy?
Prečo si?
To, čo zaťažuje
žitie milované
tebou
odísť musí.
S tebou.
Lebo ak zostane,
ak zostaneš,
prevážiš sa
životu
na pokraj vyhynutia
iskry v oku.
Samotu
na váhe
daruj odvahe
ako zvyšok
materiálu,
čo nie je kam dať.
Nie je nad čím váhať.
Ak raz
pocítiš hodnotu
bytosti
s ktorou večer
nechávaš dnešok zomrieť,
nejde sa vzoprieť
pocitu,
že ťažoba
nezhodujúca
sa s tým prečo si
viac nepatrí
na váhu
s tebou.
Čím dlhšie zostaneš,
tým viac a hlbších
budeš mať stehov.
(17:56)
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
