Nevlastnia
žiadny domov,
žiadny trvanlivý
prísľub nanovo
začínať
inde ako pri skončení.
Raz potešenie
prinesú do žily,
dvakrát trápenie,
že sme pri nich ešte živí.
Čo všetko sme objavili
a aké nič sme nevideli ?
Predsa je nákazlivý
smútok z návratov,
most nápadov,
na ktoré nezostal priestor
v čase
plnotučnej viny,
keď vieš to.
Rekapitulácie
sú raritné,
no recidívy,
ich
uzretie majú iné.
Repasované
riešenia,
pravdepodobné
dvanáste sveta divy.
Popasovanie
sa s nimi,
to je ich aspekt opovážlivý.
Invazívnejšie
pripomienky,
že odídeme,
sa môžu vrátiť.
Že ak necháme stratiť
istoty,
bezpečie ulity,
stopy
bezútešnej choroby
nie je to
definítivne lúčenie,
iba jeho obdoby.
Na nájdenie
je nádej náramne
návyková.
Neúmyselne si
nevykonal
lúčenie,
lebo
pokiaľ večnosť nás
a večnosť v nás
neberie
k sebe,
k všetkému
sa navrátiť môžeme.
Ale chceme?
Čo ak to aj tak vieme?
Že recidívy nedbajú
na túžby obetí záujmu.
Že nájdené stratené
pohľadnice
odoslané neskoro
evokujú
príchuť mora,
salinitu predvčerom
a dnešnú senilitu
pred vytúženým odchodom.
Sen o konci
sa plní ti
iba v prípade,
že recidívy
rekreáciu vzali si
od funkcie
strašiť ťa,
ťa tešiť
zachovávať ťa
ťa meniť .
Všetko len nenechať ťa v odlúčení,
o tebe sa zmieniť.
Selektívne
nikdy nebudú
a spasenie,
či zápasenie,
utrpenie,
či záľubu
nezabudnú
pripomenúť.
Vždy tu.
Keď začnú blednúť
príznaky,
príď aj ty
pripomenúť si,
na čo zabudnúť
si chcel
alebo si sa tomu bránil.
Ono sa to
sa ti vráti
kamkoľvek v dlani
ktorejkoľvek ruky
v prepletení.
Recidívy povedali mi,
že na rade si ty.
Zákon reciprocity
zapeklité recidívy
a iné
nákazlivé
rekapitulácie
snažiace sa
dostať znaky
tvojej kapitulácie.
Dával si dosť.
Dôkazom je minulosť.
To čo pominulo,
nemá určenú nenávratnosť.
Ber.
Ber vety vypočuté tisíckrát,
vráti sa, čo vrátiť má.
Životné
recidíva
nepochované
nepochopené
za živa,
poobedným spánkom nezobudené
až keď tu pre ne nebudeme
ujdú.
Ak nebudú vrátiť sa mať komu
neujdú už z domu.
Sú tu
ako
ty si
znovuobjavený prípad
neuzavretý príznak
recidívy.
(17:44)
ESTÁS LEYENDO
Presne pre ne sme
PoesíaPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
