Hypercitlivosť.
Názov pojmu,
strata dojmu
viac na obtiaž
ako na pomoc.
Neznesiteľná znášanlivosť
všetkých strát
racionálneho nediania
geometriálneho uvažovania.
Uväznenia cítenia.
Jedine hypersenzitívny
vie
prežívať banality
ako zmenu reality
a v zaľúbenosti
si predčasne strkať dýky
do orgánu lakomca
mnohých.
Do srdca,
kým neskolí ho
apatia
za všetky ubližovania.
Dennodenné ukrižovania
kým nezaškolí ho
ako protijed
rýchly liek
na bolesť,
čo zákonite
pýta si pozornosť,
keď hypercitlivosť
má sólo.
Nepomohlo
nanosené
odprostené
odprosené
orosené
zanesené
zanietené
za tie tiene
zamietnuté
pomätané
kompenzačné šťastie,
čo precítiť vie stonásobne.
Keď bolesti spôsobené
nenávratne predčasne
utíši chvíľu
expanzia nádychu
veľkorysosti
radosti.
Kým človek zase prepásne
momenty medzi trápením
a tešením,
buďte s ním.
So sentimentálnym
romantikom.
Rozprávkarom,
naivným pozorovateľom
bitia srdca,
čo priveľa má kameňov,
aby všetky popadali,
a primálo, aby ich
pri pitve objavili.
Život s otáznikom,
výkričníkom,
nikdy nie s bodkou.
A ten, čo sa potkol
do očí cítiaceho,
melanchólie sa dotkol
v hĺbke zmokol
a nevedel sa pozrieť nikam inam,
lebo monopol
tých očí,
čo vidia hĺbku vo všednostiach
sa nedá vystáť,
no ťažko sa s ním lúči.
Nedá sa ho precítiť
vo všemohúcich márnonyseľnostiach
vysnívanej popísanej duši.
A aj keď vedel by mu človek
tak ľahko ublížiť,
zneužiť zraniteľnosť,
otrhať mäkké časti na kosť,
prečo by to robil?
Keď nikto iný
nevie toľko ľúbiť
ako ten,
čo posadla ho
hypercitlivosť
aj keď svet ho skolil.
Keď nikto
nepoložený do hliny
nevie toľko žiť,
aby si ho pamätali
po tom,
čo pri pitve objavili.
17:47
ESTÁS LEYENDO
Presne pre ne sme
PoesíaPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
