9. 12. 2015 (2)

1.7K 161 2
                                    

LionMike: Lily?

DarlignLily: Čo by si zas rád?

LionMike: Rád by som vedel, kto si...

DarlignLily: Vážne? Tak uzavrieme takú dohodu, dobre?

LionMike: Ďalšiu?

DarlignLily: Áno, ďalšiu :)

LionMike: Tak fajn, keď musím...

DarlignLily: Nič nemusíš, len zomrieť musíš :)

LionMike: Vážne? :O Sa ma chystáš zabiť, či čo? :)

DarlignLily: Ja? Ale samozrejme :) už od rána si brúsim nože.

LionMike: Nože? A nie náhodou kosu?

DarlignLily: Kosu? Prečo kosu?

LionMike: Som si myslel, že si smrtka...

DarlignLily: Ja, určite... Chvíľu počkaj.

LionMike: Prečo? Už ideš za mnou?

DarlignLily: Nie, zdalo sa mi, že... Neviem, ako keby bol niekto dole v dome...

LionMike: A nemal by? Ty nie si tiež človek, ktorý má päťdesiat súrodencov?

DarlignLily: Tiež? To akože ty máš päťdesiat súrodencov? :O

LionMike: Nie, ale niekto na svete určite áno :D

DarlignLily: -_- Idem dole... potom sa ozvem...

LionMike: Lily?

LionMike: Lily, haló!

Vypla som si na mobile zvonenie, keby sa ma náhodou Mike pokúšal zohnať a dala si ho do vrecka. Ešte sa mi môže hodiť. Potichu som zhasla svetlo v izbe a v takmer úplnej tme vyšla na chodbu. Dvere som nechala otvorené, lebo som si nebola istá, či by pri zatváraní nevŕzgali a opatrne začala schádzať po schodoch dole.

Už z polovice schodiska som počula kroky. Niekto bol určite v kuchyni. Prešla som cez obývačku a cestou zobrala Willovu starú futbalovú trofej, ktorá mi ako jediná prišla vhod, ak by som sa potrebovala niečím zahnať.

V kuchyni sa svietilo, lenže nie tak, ako normálne. Mdlé svetlo baterky sa pohybovalo po stenách sem a tam ako keby ten človek niečo hľadal. Svoju novonadobudnutú zbraň som zovrela pevnejšie a prudko vyskočila spoza dverí. Ocitla som sa zoči-voči nezvanému návštevníkovi.

Čo myslíte, kto bol ten nezvaný návštevník? A ako na Emily zareaguje?

PS: Kto si pamätá, aká bola prvá dohoda medzi Emily a Mikeom?

My friend from London (texting)Where stories live. Discover now