Stále som na nich nedokázala prestať myslieť. Už len pár dní. Pár dní a bude to presne rok odo dňa, kedy ma navždy opustili.
Všetci si mysleli, že som sa s tým už vyrovnala, dokonca aj ja som začínala mať pocit, že je to za mnou a nemá viac zmysel sa pre to trápiť. Lenže teraz som si začínala uvedomovať, že to tak nie je.
Sedela som na stoličke pri okne a sledovala padajúci sneh, ktorý pokrýval okolité ulice čoraz hrubšou vrstvou. Chcela som tam zostať navždy, hľadieť z okna a spomínať na chvíle, ktoré som s rodičmi prežila.
Nanešťastie ma okolo tretej ráno prišla skontrolovať sestrička a okamžite ma poslala spať. Nepresviedčala som ju, len som si poslušne ľahla a takmer okamžite zaspala.
Dúfala som, že keďže už ma nečakali takmer žiadne vyšetrenia, tak si budem môcť pospať o niečo dlhšie. Lenže moje prosby zjavne neboli vypočuté.
Okolo piatej ráno sa kúsok od mojej hlavy ozvala povedomá melódia, ktorá ma takmer okamžite prebrala. Keď som sa trochu spamätala, uvedomila som si, že je to tá, ktorú som si nastavila na príchod správy. Dúfala som, že nech už je to ktokoľvek, tak mal na moje zobudenie rozumný dôvod.
OnlyWilly: Dnes sa vrátim domov!
Takže kvôli takejto blbosti mi píše o piatej ráno?! Je síce pravda, že u nich v Nemecku bolo už šesť, ale aj tak... Jemu asi nenapadlo, že normálny ľudia o takomto čase spia.
DarlingLily: Hurá -_-
OnlyWilly: Mrzutá hneď zrána? Vstala si z postele nesprávnou nohou? :D
DarlingLily: Z rána? Tu je ešte noc... A nie, nevstala, vlastne som zatiaľ vôbec nevstala. A ani to nemám v pláne. Dobrú noc!
OnlyWilly: Zobudil som ťa? :O
DarlingLily: No nie, len ti len tak zo srandy želám dobrú noc -_-
OnlyWilly: Emily, počkaj! Ja som ťa predsa nechcel zobudiť, naozaj...
DarlingLily: To ti tak verím...
Položila som mobil naspäť na skrinku, pripravená pokračovať v spánku. No len čo som zavrela oči, ozvala sa tá melódia znova. Tento krát to nebol Will, ale Mike.
LionMike: Lily? Lily, prosím, nehnevaj sa na mňa...
Najprv som ho chcela odignorovať, rovnako ako včera, no potom som si to rozmyslela. Bolo síce skoro ráno, no šanca, že sa mi podarí znova zaspať bola takmer nulová, takže by mi niečia spoločnosť zrejme neuškodila. Vlastne nie len tak niečia, ale Mikeova. Už predtým som si uvedomovala, že som si na písanie s ním až príliš zvykla, no teraz, keď som bola takmer celý deň sama, som to pociťovala o to viac.
Vždy som mu predsa verila, tak prečo by to jedna Willova hlúpa otázka mala zmeniť?
DarlingLily: Ja... hnevám sa na seba :(
LionMike: Prepáč, ja som predsa... Počkať, ty sa hneváš na seba? Nie na mňa? :O
DarlingLily: Hej, hnevám sa na seba :( Hnevám sa, že som o tebe pochybovala, hnevám sa, že som ti neverila... A mrzí ma to :(
LionMike: Netráp sa...
Nevedela som či to myslí naozaj úprimne, ale bolo to lepšie ako nič.
DarlingLily: A prečo si vlastne hore tak skoro?
Rozhodla som sa zmeniť tému, nehovoriac o tom, že ma dôvod jeho skorého vstávania predsa len trochu zaujímal.
LionMike: Dnes sú plavecké preteky v klube, kam chodí ten môj kamarát. Tak sa idem pozrieť :)
Tak to všetko vysvetľovalo... Ak nechcel ktokoľvek, či už súťažiaci alebo divák, čeliť nášmu nahnevanému trénerovi, musel prísť včas alebo pri najlepšom skôr, než sa začalo. A keďže som nepredpokladala, že by Mike býval blízko plavárne, musel si jednoducho trochu privstať.
DarlingLily: A chodíš na jeho preteky často?
LionMike: Podľa toho, ako sa to vezme... Ale v podstate áno :)
Snažila som sa si spomenúť, kto zvykol v poslednom čase chodiť na naše preteky. No nech som sa snažila akokoľvek, vždy som sa dostala k tomu istému človeku.
Bol to Nickov aj Marcusov kamarát, ale nijak extra som ho nepoznala. Vlastne som ani nevedela ako sa volá. Jediné, čím som si bola na sto percent istá bolo, že mi vždy prišiel nesympatický a nikdy som sa o neho nezaujímala. Lenže čo ak práve on je ten Nickov kamarát? Čo ak práve on je Mike?
Existoval len jediný človek, ktorý mi mohol pomôcť to zistiť.
DarlingLily: Hmm... Will?
OnlyWilly: Áno, Emily?
DarlingLily: Potrebujem sa ťa na niečo spýtať...
Moje pôvodné plány, podľa ktorých som to chcela dokončiť do konca školského roka tak akosi nevyšli, ale tak... Snáď sa vám to aj tak aspoň trochu páčilo :)
Úprimne netuším, kedy bude nová časť, keďže cez prázdniny nebudem príliš často doma... No, uvidím, ako mi to vyjde :D Každopádne želám všetkým pekné prázdniny ;)
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...
