Nevedela som, čo si mám o tom myslieť... Takže Marcus a Mike sa poznajú? Jasné, že sa mohli spoznať len tak cez správy alebo ich mohli zoznámiť nejakí spoloční kamaráti, ktorých má Marcus toľko, že by sa nedali ani spočítať, lenže... Lenže, čo ak nie?
Zhlboka som sa nadýchla a pripravená na čokoľvek som svoj pohľad uprela na miesto, kde sa zobrazovali posledné správy. Konečne som dostala šancu sa o Mikeovi dozvedieť niečo viac a bola som odhodlaná ju naplno využiť.
Už som sa chystala prečítať si jednu zo správ, keď celá obrazovka z ničoho nič stmavla. V prvej sekunde som vôbec nechápala, čo sa stalo. Lenže nápis, ktorý sa tam po chvíli zjavil, hovoril za všetko. Batéria je vybitá.
„Nie, nie, nie..." mrmlala som, pokúšajúc sa mobil znova zapnúť, aj keď som si bola takmer istá, že sa mi to nepodarí. A mala som pravdu.
Nahnevane som ho hodila na posteľ vedľa seba a s pohľadom upretým na strop nad mojou posteľou, som sa pokúšala upokojiť.
Prečo? Prečo práve ja musím mať takú smolu? Bola som predsa tak blízko... Tak blízko k tomu, aby som konečne zistila o Mikeovi niečo, čo by mi pomohlo ho nájsť. A takto sa to celé pokazilo...
Z premýšľania ma vytrhlo ďalšie pípanie, tentoraz z môjho mobilu. Opäť som sa posadila a zobrala si ho zo skrinky. Keď som ho zapla, čakali tam na mňa hneď dve správy. Od Mikea a od Willa.
Najprv som si chcela prečítať tú od Willa, keďže mi nezvykol písať príliš často a to, že sa mi ozval dnes už druhýkrát, bol u neho rekord, ktorý si bolo treba vážiť. Ale nakoniec som sa predsa len rozhodla začať s Mikeom. Nevedela som presne prečo, jednoducho som to tak chcela. Možno to bolo čiastočne tým, že som o ňom chcela vedieť čo najviac, keď už sa mi nepodarilo to zistiť z Marcusovho mobilu...
LionMike: Lily?
DarlingLily: Hm?
LionMike: Ako sa máš?
Chcela som odpísať, že musím trčať v nemocnici, ale inak sa mám celkom fajn, lenže nakoniec som si to rozmyslela. Nepotrebujem Mikea zaťažovať vlastnými problémami...
DarlingLily: Fajn, a ty?
LionMike: Celkom sa to dá...
DarlingLily: A píšeš mi pretože...?
LionMike: Napadlo mi... Že si spolu už tak dlho píšeme a... Vlastne o sebe nič nevieme.
Pôvodne som mala v pláne z neho niečo vytiahnuť ja, ale začínalo to vyzerať tak, že to nebude nutné...
DarlingLily: A čo s tým plánuješ robiť?
LionMike: Chcem s tebou uzavrieť jednu dohodu. Ty mi odpovieš na 10 otázok o tebe a ja ti odpoviem na 10 o mne ;)
DarlingLily: A ako mám vedieť, že to dodržíš a nezrušíš dohodu hneď po tom, ako ti odpoviem?
LionMike: Pôjdeme na striedačku. Jednu otázku ty, jednu ja :)
Vlastne to znelo celkom dobre... Bolo to spravodlivé a mohla som sa toho veľa dozvedieť. Nemala som žiadny dôvod to odmietnuť.
DarlingLily: Platí!
LionMike: Fajn, začínam... Prečo sa tu voláš DarlingLily?
Tak trochu som čakala, že sa na to spýta.
DarlingLily: Pretože to meno mi vymysleli rodičia.
LionMike: A to si si ho nikdy nechcela zmeniť? (Nie, že by bolo zlé, len sa pýtam...)
DarlingLily: Nie je teraz náhodou na rade moja otázka?
LionMike: Veď dobre, dobre...
DarlingLily: Tak, prečo sa ty voláš LionMike?
LionMike: Vlastne ani neviem...
DarlingLily: Nevieš? :D
LionMike: Teraz je na rade zase moja otázka :D
DarlingLily: -_- No fajn... Nie, nikdy som si ho nechcela zmeniť... A nepýtaj sa prečo, aj tak by som ti neodpovedala.
LionMike: Ako vieš, na čo som sa chcel spýtať? :O
Vlastne som to tak trochu očakávala a práve preto som mu rovno napísala, že mu neodpoviem. Pretože čo by som mu povedala? Že je to jedna z mála vecí, ktoré mi pripomínajú rodičov? Že práve na takej hlúposti mi tak záleží?
DarlingLily: To je tvoja ďalšia otázka?
LionMike: A toto zas tvoja?
DarlingLily: -_- Aj tak som na rade ja :) Takže, prečo nevieš?
LionMike: Lebo to vlastne ani nie je moje meno. Je jedného môjho kamaráta a ja ho teraz len používam.
DarlingLily: A nemáš nejako veľa kamarátov? :D
LionMike: :D No... Neodpoviem, pretože som zas na rade ja :D
DarlingLily: -_- Vieš čo? Zrušme to pravidlo, že pôjdeme na striedačku...
LionMike: Prečo? Mňa to takto celkom baví :D
DarlingLily: Lenže mňa nie...Takže?
LionMike: A ty mi veríš, že to dodržím, aj keď sa nebudeme striedať? :O
DarlingLily: A ty mne? :D
LionMike: No... Vlastne aj hej :)
DarlingLily: Fajn, koniec striedania ;) A vlastne koniec dnešného písania všeobecne :)
LionMike: Čo? Prečo? Veď sme práve začali...
DarlingLily: To síce hej, lenže ja potrebujem robiť aj iné veci, ako si s tebou písať.
LionMike: No fajn...
DarlingLily: :)
Na mobile som sa preklikala k správam od Willa, dúfajúc, že mi ešte odpíše, aj keď ma zháňal už pred dosť dlhým časom.
DarlingLily: Prepáč, že ti odpisujem tak neskoro :(
OnlyWilly: V pohode :) A čo si tak dlho robila?
DarlingLily: Písala som si s Mikeom :)
Až keď som tú správu odoslala, som si uvedomila, akú chybu som spravila. Will predsa o Mikeovi nič nevie... Vlastne, keď sa to tak vezme, nikto o Mikovi nič nevie.
Okrem toho, Will pozná všetkých mojich kamarátov, keďže vlastne skoro žiadnych nemám, čo znamená, že to nenechá len tak. Bude sa na neho určite pýtať a ja mu nebudem vedieť odpovedať...
A keď som si prečítala správu, ktorú mi na to odpísal, bolo mi jasné, že som ho odhadla správne.
OnlyWilly: Kto je Mike???
Už dlho nebola nová časť a mňa to ako vždy veľmi mrzí :( Jednoducho nemám čas a nechcem vydávať časti, ktoré len tak narýchlo napíšem a za nič nestoja :(
Pôvodne som v tejto časti chcela ďakovať za 100 followerov, lenže čo sa nestalo? Niekto si ma odfollowol a už je ich len 99 :/ Viete si predstaviť, aká som "šťastná" -_-
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...
