Za celú cestu som s tetou neprehovorila. Vlastne, keď sa to tak vezme, s nikým som neprehovorila. Okrem nej bol totiž náš jediný spolucestujúci môj strýko, ktorý šoféroval a nedal sa nazvať práve zhovorčivým typom. Občas som v spätnom zrkadle zazrela nahnevanú tvár tety Sarah, no nevenovala som tomu pozornosť.
Po chvíli som sa inštinktívne pozrela z okna, no až potom som si uvedomila, že nie je nič vidieť. Bola totiž noc. Prehodila som cez seba deku, ktorú som dostala od mamy na dvanáste narodeniny a započúvala sa do zvuku rádia.
Práve hovoril nejaký moderátor, ktorý bol na námestí niekde v Londýne a sledoval oslavu nového roka. Potom ho prepojili naspäť do štúdia a iný hlas, pre zmenu ženský, pokračoval: „Už nám zostáva len niekoľko posledných minút! Všetci tu, v štúdiu, sa už nevedia dočkať a vy, naši poslucháči, určite tiež! Takže odpočítavajme spolu..."
Opäť som musela potláčať slzy. Na Nový rok sme predsa nikdy takto necestovali. Vždy sme boli s rodičmi doma, púšťali ohňostroje a keď kostolné hodiny odbili polnoc, zapálili sme prskavky a niečo si želali.
Lenže teraz bolo všetko úplne inak a ja som vedela, že taký deň sa už nikdy nezopakuje. Pretože oni odišli... Odišli tam, odkiaľ sa už nikto nevráti...
„Tri... dva... jedna... Šťastný nový rok 2015!" zvolala hlásateľka a v pozadí bolo na okamih počuť jasot a potlesk jej kolegov. Zavrela som oči a pokúšala sa zaspať. Možno sa ráno zobudím, a všetko bude ako predtým... Tak veľmi som si to v tej chvíli želala, no zároveň som vedela, že sa mi to nemôže splniť.
Nakoniec som sa rozhodla dať dnes ešte jednu časť, tak snáď sa páčila :)
PS: Ďalšia časť už bude konečne sľúbený texting. Kto sa teší? :D
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...
