Tesne pred vstupom do parku som však na chvíľu zaváhala. Stále som si totiž nebola istá, či to chcem urobiť. Písať si s Mikeom bolo fajn, ale stretnúť sa s ním...
Sama sebe som si vynadala, že sa zaoberám takýmito hlúpymi myšlienkami. On ma predsa neuvidí... A ak všetko pôjde podľa jeho úžasného plánu, ktorý mi zatiaľ opísal len stručne, tak ani ja jeho.
Mobil mi hlasno zapípal a ja som sa strhla. Tak toto bude zaujímavé... So zmiešanými pocitmi som si prečítala správu a vykročila po kľukatom chodníku pomedzi vysoké stromy.
LionMike: Lily?
DarlingLily: Áno? (len sa prosím ťa nespýtaj či som tu, lebo si ťa nájdem a... nedopadneš dobre!)
LionMike: Si tam?
DarlingLily: Už vážne neviem, čo mám na toto povedať...
LionMike: Tak nič nehovor :D
DarlingLily: Hmm.
LionMike: A už si v parku?
DarlingLily: No nie, som na mesiaci -_-
LionMike: Hej? A pozdravíš odo mňa mimozemšťanov?
DarlingLily: Mimozemšťanov? No ak na tom trváš...
LionMike: Fakt? To vážne?
DarlingLily: Nie!
LionMike: Prečo nie? :(
DarlingLily: Lebo mimozemšťania neexistujú. Asi že preto -_-
LionMike: Hovorí dievča, ktoré verí na jednorožce...
DarlingLily: Tie sem nepleť! Tu sme v parku a nie v háji.
LionMike: Čo ty môžeš vedieť :D
Sadla som si na lavičku a mobil si položila na kolená. Pozrela som sa na čas a zistila som, že je už pol deviatej. Mala som šťastie, že teta Sarah sa z práce vracia až okolo pol noci a strýkovi Jeffovi je vo väčšine prípadov úplne jedno kedy chodíme domov.
Obzrela som sa okolo seba a keď som sa uistila, že v mojom okolí nikto nie je, opäť som sklopila zrak k môjmu mobilu. Cez hlavu som mala prehodenú kapucňu, takže aj keby ma Mike sledoval, určite by mi nemohol vidieť do tváre. Lenže čo ak tu vôbec nie je?
DarlingLily: A čo teraz?
LionMike: Teraz? Teraz nič :)
DarlingLily: Chceš tým povedať, že si ma sem vytiahol len tak!?
LionMike: Jasné :D Trocha čerstvého vzduchu ti predsa neuškodí :D
DarlingLily: Super -_- A ty si tu?
LionMike: Hej, som.
DarlingLily: A ako môžem vedieť, že mi neklameš?
LionMike: Čo by to bolo za stretnutie, keby jeden z ľudí neprišiel?
DarlingLily: A čo by to bolo za stretnutie, keby sa daní ľudia vôbec nestretli? Hmm, rozmýšľam... žeby toto!?
LionMike: Na tom niečo bude...
DarlingLily: To je pekné, lenže ja chcem dôkaz, že si tu!
LionMike: A moje slovo ti nestačí?
DarlingLily: Počkaj, porozmýšľam... Nie!
LionMike: Tak dobre, dobre... Vidíš ten altánok uprostred parku?
DarlingLily: No a čo je s ním?
LionMike: Aj ja ho vidím :)
DarlingLily: Dobrý pokus, ale ten altánok tam stojí už neviem ako dlho. Nemusíš byť tu na to, aby si vedel, že tam je.
LionMike: A vidíš tú pani v čiernom kabáte? Má so sebou aj psa, tuším nejaký jazvečík alebo niečo také...
Zdvihla som zrak a uvidela ako spoza altánku vychádza presne tá osoba, ktorú mi Mike pred chvíľou opísal. Ešte raz som sa poobzerala okolo seba. Už som si bola istá, že Mike je niekde tu. Lenže kde?
Na displej mobilu mi dopadla dažďová kvapka. Zotrela som ju rukávom, pripravená odpísať Mikeovi, no kým som stihla naťukať správu, objavila sa tam ďalšia. A ďalšia a ďalšia...
A nakoniec z nich vznikol poriadne hustý dážď. Jasné, že som to mala očakávať! Behom sekundy som bola do nitky premočená.
Vyskočila som z lavičky a rozbehla sa smerom k altánku. Ako som vbiehala dovnútra, skoro som sa s niekým zrazila.
„Dávaj pozor!" okríkla ma stará pani a jej jazvečík na mňa nahnevane zaštekal.
„Prepáčte," zamrmlala som a len čo som sa dostala pod strechu, opäť som vytiahla mobil, kde už na mňa čakala Mikeova správa spred niekoľkých minút. Stiahla som si kapucňu a rukou prehrabla mokré vlasy.
LionMike: Prší.
DarlingLily: No nehovor, na to by som sama neprišla -_-
So spokojným úsmevom som správu odoslala. Zrazu sa však ozvalo zapípanie. Lenže nie z môjho mobilu.
Vydesene som sa obzrela a zistila, že okrem mňa a tej nahnevanej pani, je tu ešte niekto. V rohu altánku stála nepochybne chlapčenská postava s kapucňou cez celú tvár. Žeby to bol... ?
Vypla som si zvonenie na mobile a snažila sa upokojiť. Určite to bola len náhoda...
DarlingLily: Mike?
To zvláštne zvonenie sa ozvalo znova a neznámy v rohu altánku si so zamrmlaním vybral mobil a niečo napísal.
LionMike: Áno Lily?
Triasli sa mi ruky, no na tretí pokus sa mi konečne podarilo napísať odpoveď.
DarlingLily: Ja... Myslím, že... Myslím, že ťa vidím...
Postava začala zdvíhať hlavu, lenže ja som nebola schopná čokoľvek urobiť. Len som tam tak stála a čakala, čo sa bude diať.
Tak čo myslíte, že sa stane? Zistí Emily kto je Mike? Alebo Mike kto je Emily?
Toto je tuším zatiaľ najdlhšia časť z celého tohto príbehu. Snažila som sa aby to bolo prehľadné, ale pokiaľ by ste čomukoľvek nerozumeli, môžete mi napísať do komentára :)
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...
