My friend from London (texting)

22. 12. 2015 (1)

Od vtedy, čo som sa vrátila z nemocnice, mi Mike, teda vlastne Nick, poslal už niekoľko správ, no ja som nemala v pláne mu na ne odpovedať. Tvrdil, že ho to mrzí, že mi nechcel ublížiť a že ho mám nechať mi to vysvetliť. Lenže na to bolo už príliš neskoro...

Nepotrebovala som žiadne vysvetlenie na to, aby som pochopila, že ma celý ten čas vodil za nos, mysliac si, že na to neprídem. A čo vlastne očakával? Myslel si hádam, že keď si ma získa predstierajúc, že je niekým úplne iným, tak ho po zistení pravdy budem mať rada ešte viac? Čakal, že by som sa zamilovala do niekoho, kto už s niekým chodí a kto si ma doteraz vôbec nevšímal?

Bola som nahnevaná, no zároveň aj sklamaná... Mikea som možno mala rada, no po tom, čo sa stalo, by som k Nickovi už nikdy nebola schopná niečo cítiť. Vedela som, že mu už nikdy nebudem môcť dôverovať. A to ma na tom všetkom mrzelo najviac.

„Emily? Máš tu návštevu!" ozval sa spoza dverí mojej izby hlas tety Sarah sprevádzaný hlasným klopaním.

Vedela som, že exituje len jediný človek, ktorý by ma chcel vidieť. Háčik bol ale v tom, že ja som nechcela vidieť jeho.

„Pošli ho preč! Nemáme si čo povedať!" zakričala som na tetu Sarah, dúfajúc, že ma počúvne a čo najskôr ho donúti odísť. Jej reakcia na moje slová ma však prekvapila.

„Ale to je nejaké dievča, Emily..." ozvala sa trochu zmätene.

Dievča? Žeby Mia? Ale tú predsa teta Sarah pozná... Ale kto iný by so mnou mohol chcieť hovoriť?

„Tak nech vojde..." povedala som ľahostajne, hoci v skutočnosti som bola zvedavá, o koho sa jedná. Dvere mojej izby sa otvorili a len čo zmienené dievča vošlo dnu, nemohla som uveriť vlastným očiam.

„Claire?" spýtala som sa trochu zmätene, nechápajúc, čo by už len ona mohla odo mňa potrebovať.

Len čo som vyslovila jej meno, na tvári sa jej zjavilo rovnaké prekvapenie ako mne.

„My... my sa poznáme?" spýtala sa nervózne.

Snažila som sa si spomenúť či sme sa my dve vôbec niekedy stretli. Je možné, že sme sa videli niekde v škole, ale nespomínala som si, že by sme sa spolu niekedy rozprávali. Nebyť Willa, ani by som sa nedozvedela, ako sa volá.

„Nie... nepoznáme. Teda, nie priamo..." povedala som, no odrazu som si niečo uvedomila. Ak sa teda nepoznáme, tak prečo za mnou prišla?

Claire zjavne odhadla, čo sa jej chcem spýtať.

„Ja... prišla som kvôli svojmu bratovi... Nickovi..." začala. Nadýchla som sa, že jej na to niečo poviem, no ona pokračovala skôr, než som sa k tomu dostala.

„Predtým, než sa začneš hnevať, ma najprv vypočuj, dobre? Ide o to, že to, čo sa stalo... Je tak trochu moja vina. A Marcusova."

Nechápala som, o čom to hovorí, no kývla som hlavou, aby pokračovala.

„Pozri, ja... Vážne som sa do toho nechcela púšťať, lenže Marcus... Myslel si, že to je správne. Chcel ti... chcel ti iba pomôcť. Vedel, že sa Nickovi páčiš, ale nikdy by si s ním naozaj neprehovorila a ani on s tebou... Tak mu dal tvoje číslo, vraj je to na nejakú jeho kamarátku, s ktorou si môže písať... Chcel len, aby ste pochopili, že sa k sebe hodíte, aj bez toho, aby ste vedeli, kto je ten druhý. Bolo to hlúpe, ja viem..." Claire sa na chvíľu odmlčala a zahľadela sa mi do tváre, čakajúc na to, ako zareagujem.

Nedokázala som si predstaviť, že by to, čo mi povedala, mohla byť naozaj pravda. Možno naozaj nevedel, že píše práve mne. Možno si toho svojho "kamaráta" vymyslel len tak, aby nemusel priznať, že to on sám potrebuje pomoc...

„Ale... kedy zistil, že som to ja?" spýtala som sa po chvíli mlčania.

„No... keď ste sa stretli..." povedala Claire a v jej hlase bolo jasne cítiť oprávnené obavy z mojej reakcie.

„Ale veď to je už viac ako týždeň!" skríkla som a vstala z postele, na ktorej som donedávna sedela. Možno to nevedel od začiatku, no stále mal dosť času na to, aby mi to povedal. Do vtedy som rozmýšľala, že jej uverím, že Nick nie je jediný, kto za to všetko môže, no vďaka tejto skutočnosti som nadobudla podozrenie, že ani ona mi nehovorí celú pravdu.

„Ale, Emily, on... bál sa, že by si sa naňho nahnevala... a keď si tak zle reagovala na to, že tie kvety boli od neho... jednoducho ťa nechcel stratiť."

Nevedela som, čomu mám veriť. Ak bolo to, čo hovorila Claire, pravda a toto celé nebol len Nickov nápad, možno by som mu dokázala odpustiť, lenže... Čo ak si to Claire len celé vymyslela? Vedela som, že existuje len jeden človek, ktorý by mi mohol povedať pravdu. 

Možno mi celý čas klamal a možno nie, no ak chcel mať u mňa ešte šancu, muselo mu byť jasné, že to dosiahne jedine úprimnosťou. A presne o to mi išlo. Zistiť, ako to bolo celé naozaj...

Zobrala som do rúk svoj mobil a rozhodnutá sa za každú cenu dozvedieť pravdu som vyťukala správu.

DarlingLily: Nick, ja... musíme sa stretnúť.

Pôvodne sa toho v tejto časti malo stať viac, ale už takto je príliš dlhá, takže som to nakoniec nechala na ďalšiu :)

Kto si myslel, že Claire je Nickova (Mikeova) sestra? (zatiaľ viem o emmilly_133 a Hanulka1125 :D)