Čakala som, že Mike nenechá moje vyhlásenie len tak, a keď som sa po celom dni všelijakých vyšetrení konečne dostala naspäť do izby a prečítala si správy, bolo mi jasné, že som mala pravdu.
LionMike: To myslíš vážne?
LionMike: Kvôli takej hlúposti si so mnou prestaneš písať?
LionMike: Lily...
LionMike: No tak, odpíš mi...
LionMike: Vážne som ti napísal len tak.
LionMike: Neveríš mi?
Chcela som mu veriť, lenže jednoducho to nešlo. Stále som dúfala, že naozaj hovorí pravdu, stále som si myslela, že Will ma len zbytočne desí, a v skutočnosti nie je Mike ničím nebezpečný. Lenže kým som si tým nebola istá, bolo pre mňa jednoduchšie Mikea jednoducho ignorovať.
Možno keď pochopí, že som to myslela vážne, tak mi povie pravdu a budem si s ním môcť ďalej bez problémov písať. Lenže čo ak hovorí pravdu už od začiatku a ja budem čakať na niečo, čo vlastne ani neexistuje?
Zo zamyslenia ma vytrhol zvuk prichádzajúcej správy. Tentokrát to však nebolo pípanie, ale tichá melódia, ktorú som si tam ráno nastavila. V poslednom čase mi totiž prichádzalo toľko správ, že som nutne potrebovala zmeniť zvuk príchodu správy na nejaký menej otravný, a tento sa mi zdal najvhodnejší.
OnlyWilly: Tak, ako si dopadla?
DarlingLily: Ani sa nepýtaj...
OnlyWilly: Takže ti to nepovedal?
DarlingLily: Nie, nepovedal -_-
OnlyWilly: Vlastne som to čakal...
To je od neho milé, že to čakal. Aj ja som predsa čakala, že mi Mike nepovie, prečo mi píše. Lenže aj napriek tomu som sa to od neho pokúsila zistiť... A výsledok? Vôbec nič som sa nedozvedela, akurát ma poriadne nahneval a vyprovokoval k rozhodnutiu, že mu nič neodpíšem, kým mi neodpovie.
A aj keď som si to nechcela priznať, svoje rozhodnutie som ľutovala.
DarlingLily: Poďme sa baviť o niečom inom... Boli ste na nejakých zaujímavých miestach, o ktorých si mi ešte nepísal?
OnlyWilly: Hej, boli... Teda skôr mali sme byť.
DarlingLily: Nechápem...
OnlyWilly: Dnes sme si mali ísť pozrieť Orlie hniezdo (vieš, to Hitlerovo sídlo), lenže kvôli snehu sme sa tam nedostali :(
DarlingLily: Tak to je škoda... Aj keď, predsa len to má aj jednu výhodu :)
OnlyWilly: Vážne? A akú?
DarlingLily: Keď si sa tam teraz nedostal, tak ma tam možno niekedy zoberieš :D
OnlyWilly: Ach, Emily... To ťa to v Anglicku tak veľmi nudí, že nevyhnutne potrebuješ cestovať niekam za hranice? :)
DarlingLily: No... Vlastne hej :D
OnlyWilly: No tak fajn... Sľubujem, že ťa tam raz vezmem ;)
DarlingLily: Ďakujem :)
OnlyWilly: :D A u vás nesneží?
Na okamih som sa zarazila a neisto som zoskočila z postele. Od vtedy, čo som sa vrátila z vyšetrení, som sa už mohla normálne prechádzať po izbe a nemusela len ležať alebo sedieť na posteli.
Prešla som k mohutným závesom a prudkým trhnutím ich odhrnula.
Moja izba bola na piatom poschodí, takže len čo som sa pozrela z okna, naskytol sa mi nádherný výhľad na zasnežené ulice Londýna. Celý deň som bola len vnútri, nepozerala som sa von, nevedela som, že je tam tak... krásne.
DarlingLily: Hej, sneží tu...
Onlywilly: :) Čo by to bolo predsa za Vianoce bez snehu?
Will mal pravdu... Už čoskoro mali byť Vianoce a ja som namiesto nakupovania darčekov a zdobenia stromčeka trčala tu.
Po líci mi stiekla osamelá slza a po chvíli ju nasledovali ďalšie. Aj tak by som nič z toho nerobila. Aj tak by som nedokázala osláviť Vianoce tak, ako predtým s rodičmi. Vedela som, že sa cez to musím preniesť, lenže... bolo to až príliš zložité.
Tak dúfam, že sa nová časť páčila :)
Mala by som na vás jednu otázku ohľadom číslovania častí... Mám totiž pocit, že takto je to dosť neprehľadné, preto by som to možno celé prečíslovala a to síce tak, že pred každý dátum by som dala, koľká časť v celkovom poradí to je a za pomlčku pripísala, ktorý je to deň v týždni. Napríklad dnešná časť by sa "volala": 40) 19. 12. 2015 (1) - sobota
Myslíte si, že by to bolo prehľadnejšie? Alebo ak máte nejaký iný návrh na číslovanie a nazývanie častí, tak mi ho prosím napíšte do komentára. Naozaj veľmi by mi to pomohlo :)
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...