LionMike: Budíček!!!
LionMike: Haló!
LionMike: Vstávame!
DarlingLily: Nechaj ma spať...
LionMike: Tak na to zabudni!
DarlingLily: Ty si sa dnes zbláznil, či čo? Veď je tak šesť hodín ráno!
LionMike: Presne šesť hodín, dvadsaťosem minút a štyridsaťdva, štyridsaťtri, štyridsaťštyri... sekúnd :D
DarlingLily: Čo? To už je toľko? A to si ma akože nemohol zobudiť skôr?
LionMike: Najprv sa sťažuješ, že ťa budím príliš skoro, a potom zas, že príliš neskoro? Vážne ťa nechápem...
LionMike: Lily?
LionMike: Haló!
DarlingLily: Počkaj chvíľku!
LionMike: Chvíľku? Ako dlho trvá taká „chvíľka"?
LionMike: Lily...
LionMike: Hrozné toto...
LionMike: Lily?
LionMike: Lilinka?
DarlingLily: To čo je, preboha, za slovo, že „Lilinka"?
LionMike: To je slovo, ktoré som si práve vymyslel :D Máš s tým problém?
DarlingLily: Ja a mať s niečím problém? To by som si nikdy nedovolila... :D
LionMike: Veď som si aj myslel ;) A čo ti to teda tak dlho trvalo?
DarlingLily: No... Vlastne som vstala, obliekla sa, učesala, najedla, napila, vyčistila si zuby, zbalila si veci, obula sa, zobrala si veci a bežala na autobus :D A to za necelých desať minút :) Ešte nejaké otázky?
LionMike: Nie, myslím, že už nie...
DarlingLily: Super. Tak teraz je na rade moja otázka: Ako si vedel, že potrebujem, aby si ma zobudil?
LionMike: Len tak mi to napadlo...
Neverila som mu to, no príliš som sa ponáhľala na to, aby som mala čas vytiahnuť z neho niečo viac. Autobus zastal na zastávke pred plavárňou a len čo sa dvere otvorili, vybehla som von a namierila si to k hlavnému vchodu.
Keďže sme sa mali stretnúť už o pol a bolo asi tak trištvrte, vo vstupnej hale som nikoho nenašla a tak som šla rovno k bazénu. Len čo ma tréner zbadal, bolo mi jasné, že toto nedopadne dobre.
„Hudsonová! Už zase meškáte! Keby ste neboli taká dobrá..." začal prepaľujúc ma svojím pohľadom.
„...už dávno by som vás vyhodil," dokončila som v mysli zarovno s ním. Milo som sa na neho usmiala a sadla si na lavičku vedľa bazéna. Rozhodla som sa, že to tu trochu preskúmam.
Na provizórnej tribúne už mali postavené stoly a stoličky porotcovia, ktorí sem zjavne dorazili len chvíľku predo mnou. Okolo nich pobehovala kopa ľudí, či už v plávkach, alebo v obyčajnom oblečení. Z nášho klubu som tu však videla len asi siedmych.
Prvý mi do oka padol večne vynervovaný Sebastian, ktorý sedel na lavičke len niekoľko metrov odo mňa. Bol na tom podobne ako ja, tiež nesúťažil a prišiel sa len pozrieť na ostatných. Krátke blond vlasy mal tak, ako vždy perfektne učesané a nebyť okuliarov, ktoré neustále nosil, dalo by sa o ňom povedať, že je relatívne pekný.
Na plávanie však veľký talent nemal a chodil sem len vďaka svojim rodičom, ktorí klub sponzorovali.
Trochu ďalej odo mňa sedeli na lavičke Lucas a Steve, ktorí boli dvojičky a neskutočne sa na seba podobali. Obaja mali hnedé vlasy aj oči a obaja sa dnes chystali súťažiť v pretekoch, keďže v plávaní boli pomerne dobrí. Vedela som si živo predstaviť, že keby ešte aj oni tak, ako polovica klubu odmietli prísť, trénera by asi porazilo.
Na kraji bazéna, chrbtom ku mne sedeli ešte dvaja chlapci a dve dievčatá. Aj napriek tomu, že mali vlasy v plaveckých čiapkach, vedela som, že jedno dievča je hnedovlasé a druhé blond. Mia a Victoria. A pri nich sedeli ich chalani, Oliver a Nick.
Mia a Oliver spolu chodili už dlho a tak, ako pred každými pretekmi sa držali za ruky a navzájom si priali veľa šťastia. Mia bola jedna z mála dievčat v klube, s ktorými sa dalo normálne rozprávať, a v niektorých chvíľach by som ju možno predsa len dokázala brať ako kamarátku, hoci ona sa tak nikdy nenazvala.
Victoria sa naklonila k Nickovi a pobozkala ho na pery. Ten sa prudko strhol, no nič jej na to nepovedal a ďalej upieral svoj pohľad kamsi pred seba.
V klube sa hovorilo, že Victoria si našla niekoho lepšieho a s Nickom sa iba zahráva. Hovorilo sa však aj to, že by to mohlo byť aj naopak. Zjednodušene povedané, nikto nič nevedel a všetci si niečo vymysleli, len aby boli zaujímaví.
Môj pohľad zrazu zablúdil ku dverám, v ktorých stál vysmiaty Marcus a prezeral si ľudí okolo seba.
Takže on ráno odišiel sem a nezobudil ma?! No veď ten ešte uvidí!
Nebojte sa, ak sa v tých všetkých ľuďoch vôbec, ale že vôbec nevyznáte :)
Jednu vec vám však môžem povedať:
V tejto časti sa možno po prvýkrát objavil Mike!
A v tejto časti sa možno objavil aj Mikeov kamarát!
Možno áno, možno nie, možno obaja, možno ani jeden :) Môže to byť ten najviac pravdepodobný, alebo ten najmenej :) To závislí na vašej fantázii ;)
Vaše tipy si samozrejme rada prečítam v komentároch :D
Táto časť je venovaná Emmke k dnešným narodeninám :)
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...
