Nejakým zázrakom sa mi však podarilo spamätať skôr, ako sa naše pohľady stretli. Prudko som sa otočila a vybehla z altánku naspäť do hustého dažďa.
„Lily! Lily, stoj!" volal za mnou, lenže ja som ho nepočúvala. Bežala som krížom cez celý park a zastala až pred vstupom na stanicu metra. Opatrne som sa obzrela za seba a keď som sa uistila, že ma nesledoval, zapla som mobil a o niečo pokojnejšie zbehla po schodoch do podzemia.
LionMike: Lily?
LionMike: Lily, no tak!
LionMike: Prosím odpíš mi...
LionMike: Mrzí ma to... bola to moja chyba...
DarlingLily: To teda bola!
LionMike: Lily prosím nehnevaj sa...
DarlingLily: Ja že sa nemám hnevať!? Čo to nechápeš? Ja som ti verila...
LionMike: Lenže to nebolo naschvál... Lily prosím, ja som vážne nechcel, aby to takto dopadlo! Nenapadlo mi, že bude pršať a ty... a ja... mňa to vážne mrzí.
DarlingLily: Je mi to jedno! Vieš ako vyzerám, takže už je všetko jedno... nech sa páči, urob to! Zbav sa ma, vykašli sa na mňa, je mi to jedno! Nikdy som si s tebou nemala písať...
LionMike: Ale Lily, o čom to hovoríš? Ja som predsa ne... ty si myslíš, že som ťa videl?
DarlingLily: Nemyslím, ja to viem! Musel si ma vidieť aj keď ja som teba nevidela, tak neklam!
LionMike: Nie, ja neklamem... Ja som ťa naozaj nevidel... Prosím, ver mi.
DarlingLily: Ja a veriť tebe? Takú chybu už nikdy neurobím!
LionMike: Lily, no tak. Myslel som, že sa chceš stretnúť. Myslel som, že keď sa stretneme ale neuvidíme, tak to bude presne také, aké si to predstavuješ... asi som sa zmýlil... a mrzí ma to.
LionMike: Ale bol to dobrý pocit vedieť, že stojíš predo mnou. Bol to dobrý pocit mať istotu, že niekto tak úžasný ako ty naozaj existuje.
Oči sa mi zaliali slzami. Prečo to robí? Prečo mám vždy pocit, že mu môžem veriť a stačí len jedna jediná drobnosť a všetko sa zmení?
Presne kvôli tomuto som nikdy nemala žiadnych kamarátov... Pretože nikdy som im nemohla veriť. Vždy ma nejako podrazili a ja som si to uvedomila až príliš neskoro.
Vždy som mala pocit, že ten problém, to niečo, čo nás tak veľmi rozdeľuje spôsobuje on. Lenže čo ak som sa mýlila? Čo ak si za to môžem sama? Čo ak to, aká som, je príčinou prečo ma nikto nemá rád?
V mysli sa mi zjavil okamih spred niekoľkých dní. Vtedy som sa bála, že sa Mike nahnevá a prestane si so mnou písať. Lenže on to neurobil.
On mi to vtedy odpustil a ja teraz nie som schopná odpustiť jemu? Možno to bola predsa len náhoda... Možno ma naozaj nevidel a ja som sa nahnevala úplne zbytočne...
Napriek mojej snahe sa mi v mysli zjavil nápad, ktorému som sa nedokázala ubrániť. Možno by bolo správne dať mu ešte jednu šancu. Neviem síce koľkú, no určite poslednú. Urobí niečo, čo mi bude vadiť a skončila som s ním...
Pretrela som si oči a po chvíli váhania som naťukala správu.
DarlingLily: Odpúšťam ti.
Táto časť bola tak trochu o ničom... Ale dúfam, že sa aj tak páčila :)
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...
